.jpg)
http://jeziskristuszije.sk/istota-spasenia/
Nikdy neobviňuj Boha !!!
,, Boh je láska, a miluje nás. Ako kresťania máme za to, že Boh Otec, Syn Ježiš i Duch Svätý pre nás urobil všetko, čo urobiť mohol. ,,
Pre ľudí, ktorí nie sú oboznámení so Svätým písmom ( bibliou ), je ťažké pochopiť, že pôsobenie prírodných javov na zemi, ako ich vidíme dnes, je zapríčinené hlavne odpadnutím človeka od Boha, keď zhrešil Adam a zem bola prekliata.
Mnohí nerozumejú týmto duchovným zákonitostiam, a preto obviňujú Boha, že zapríčiňuje nehody, choroby a smrť milovaných, prírodné katastrofy, búrky, zemetrasenia a potopy.
Hoci poisťovne volajú prírodné nešťastia „skutkami Boha“, v skutočnosti nie sú skutkami Boha! Boh nie je zodpovedný ani za jednu z týchto vecí a On nie je autorom ani jednej z nich, Boh nie je autorom smrti. Boh nie je vinný. Nehody, choroby, smrť a nešťastia prichádzajú ako výsledok zlyhania človeka. Ich autorom je satan!
Jediný kto ti z toho určite pomôže, je náš úžasný a milujúci Stvoriteľ - Boh Otec, Syn Ježiš i Duch Svätý. Je potrebné pristúpiť k Bohu nie skrze náboženstvo, ale osobným vzťahom s Ježišom Kristom. Teda biblickým spôsobom podľa Božieho Slova. Viac sa dočítaš v článkoch.
Je Boh autorom utrpení, ktoré sú na tomto svete?
,, Milujúci Boh Otec, ktorý obetoval Svojho Jedinečného, a jednorodeného Syna Ježiša Krista, za nás a naše hriechy !? Myslíš si, že by ťa milujúci Boh trápil ?! Boh Otec, Syn Ježiš i Duch Svätý je milujúci Otec, a Stvoriteľ. Boh všetko čo stvoril bolo dobré. Po páde do hriechu prišla na zem skaza.
Boh Otec zdroj lásky to nenechal tak, a poslal svojho Božieho Syna Ježiša Krista, aby nás zachránil, a vyslobodil z otroctva hriechu, a smrti ( satana ).
Na Golgotskom kríži sa udiala zámena v náš prospech, a sám Boží Syn Ježiš Kristus zobral ten trest na seba, za celé ľudstvo. Adam na začiatku všetko pokazil, ale Pán Ježiš Kristus to všetko pred 2000 rokmi dokonale napravil. Prečo to Pán Ježiš podstúpil ? Urobil to z lásky k trpiacenu ľudstvu, lebo inak nevie iba milovať ( Boh je láska, a Jeho podstata je láska ). Urobil to z lásky za nás, aby sme my nemuseli trpieť na zemi, ale ani vo večnosti ( na zemi chorobami, kliatbami, trápený démonmi, chudobou, smrťou a nakoniec vo večnosti večnou smrťou - odlúčenie od života s Bohom). Ježiš to urobil, aby nás vytrhol z otroctva hriechu a smrti (satana). Večná sláva Pánu Ježišovi Kristovi.
,, Prvý Jánov list 1: 5 Toto je zvesť, ktorú sme od neho počuli a ohlasujeme vám: Boh je svetlo a nieto v ňom nijakej tmy. 6 Ak hovoríme, že s ním máme spoločenstvo, ale chodíme v tme, klameme a nekonáme, čo je pravda. 7 Ale ak chodíme vo svetle, ako on je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu. 8 Ak hovoríme, že sme bez hriechu, klameme sami seba a nieto v nás pravdy. 9 Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti. 10 Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme klamárom a jeho slovo nie je v nás.
Hriech je zničujúca duchovná sila, a má svoj následok ( smrť ). Dobrý a milujúci Boh Otec nám daroval cestu späť do života k Nemu, a je to vo viere vzkriereného Božieho Syna Ježiša Krista, a Ježišovej Svätej Krvi ....,,
Ev. Jána 11 : 25 Ježiš jej povedal: Ja som vzkriesenie i život; ten, kto verí vo mňa,aj keby zomrel,žiť bude. 26 A nikto, kto žije a verí vo mňa,nezomrie na veky; či veríš tomu?
Ev. Jána 14 : 6 A Ježiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i život; nikto neprijde k Otcovi,len skrze mňa.
List Rimanom 6 : 22 Ale teraz oslobodení súc od hriechu a v službu podrobení Bohu máte svoj užitok na posvätenie a koniec večný život. 23 Lebo odplatou za hriech je smrť,ale darom Božím z milosti je večný život v Kristu Ježišovi,v našom Pánovi.
,, Ev. Jána 3: 16 Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. 17 Lebo neposlal Bôh na svet svojho Syna, aby súdil svet, ale aby bol svet spasený skrze neho. 18 Kto verí v neho, nebude odsúdený, ale ten, kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. 19 A to je ten súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.,,
,, Skutky Apoštolov 10 : 34 Vtedy otvoril Peter ústa a povedal: V pravde poznávam, že Bôh nehľadí na osobu, 35 ale že v každom národe ten, kto sa ho bojí a činí spravedlivosť, je príjemný jemu. 36 Slovo, ktoré poslal Bôh synom Izraelovým zvestujúc pokoj skrze Ježiša Krista - a on je Pánom všetkého -, 37 vy viete o tom, čo sa dialo po celom Judsku počnúc od Galilee po krste, ktorý hlásal Ján, 38 o Ježišovi z Nazareta, jako ho pomazal Bôh Svätým Duchom a mocou, ktorý prešiel zem dobre činiac a uzdravujúc všetkých, ktorí boli premožení od diabla a držaní v jeho moci, pretože bol s ním Bôh. 39 A my sme svedkami všetkého, čo činil ako v krajine Židov, tak i v Jeruzaleme, ktorého i zabili povesiac ho na drevo. 40 Toho Bôh vzkriesil tretieho dňa a dal mu, aby sa zjavil, 41 nie všetkému ľudu, ale svedkom, vopred vyvoleným od Boha, nám, ktorí sme s ním jedli a pili po jeho vstaní z mŕtvych. 42 A prikázal nám, aby sme hlásali ľudu a dôrazne svedčili, že on je tým od Boha určeným sudcom živých aj mŕtvych. 43 Jemu vydávajú svedoctvo všetci proroci, že odpustenie hriechov dostane skrze jeho meno každý, kto verí v neho.
Prečo ja?
Často pred tým, ako čokoľvek môžete prijať od Boha, musíte nájsť odpovede na otázky, ktoré vám v tom bránia. Tak dlho, ako tieto otázky zamestnávajú vašu myseľ, budú vo vašej mysli aj pochybnosti, a tak dlho ako máte pochybnosti, bude mať prekážky vaša viera.
Z mojich vlastných skúseností, keď som bol chorý na lôžku, viem, že v mojej mysli boli otázky, ktoré sa tam usadili pred tým, ako mala fungovať moja viera. Ja sám som musel nájsť odpovede. To je dôvod, prečo som bol pripútaný na lôžko 16 mesiacov, v čase od 15. do 17. roku môjho života.
Niekedy mi trvalo týždne až mesiace, kým som našiel odpoveď na jednu otázku a hneď, ako som ju našiel, diabol priniesol ďalšiu. Dlhý čas sa diabol pokúšal nahovoriť mi, že ma Boh trestá za niečo, čo zlé som v živote urobil. Chvíľu som sa tým zaoberal, ale nakoniec som povedal: „Diabol, ja som sa takto narodil. Narodil som sa s deformovaným srdcom a vážnymi vnútornými problémami. Aký význam by teda malo, keby ma Boh mal trestať za moje skutky ešte pred mojím narodením? To nemôže byť pravda.“
Niekedy diabol povie: „Si chorý, pretože niečo urobili tvoji rodičia.“ To je to, čo si apoštoli mysleli o človeku, ktorý sa narodil slepý. Pýtali sa Ježiša: „Rabbi, kto zhrešil, tento a či jeho rodičia, že sa narodil slepý?“ (Evanjelium Jána 9,2)
Niektorí ľudia nesprávne citujú Ježišovu odpoveď vo verši 3 a hovoria: „Ani on, ani jeho rodičia nezhrešili. Bol chorý, len aby ho Boh mohol uzdraviť.“ Ale to nie je to, čo hovorí Biblia: „... ale, aby boli skutky Božie zjavené na ňom. Ja musím konať skutky toho, ktorý ma poslal ...“ (verše 3,4)
Ak niekto prestane čítať v tomto bode, mohol by povedať: „Je chorý len preto, aby ho Boh mohol uzdraviť.“ Nie je strašné takto obviniť Boha? Je tu dospelý človek, slepý od narodenia a Boh by ho urobil slepým, len aby ho potom mohol uzdraviť? Ak by to bola pravda, Boh by nebol viacej Bohom, alebo áno? A nezaujímal by som sa o Neho. Ale vďaka Bohu, nie je to pravda!
Všimnite si, čo povedal Ježiš: „Musím konať skutky toho, ktorý ma poslal.“ On okamžite konal Božie skutky tým, že uzdravil človeka.
Pamätám sa, že som sa pýtal sám seba: „Kto je zodpovedný za toto všetko? Prečo ja?“
Keď diabol videl, že aj tak som sa rozhodol veriť v uzdravenie, pokúšal sa presvedčiť ma, že nie je Božia vôľa uzdraviť ma. Povedal:„Uzdravenie je skutočné, ale nie je Božia vôľa uzdraviť každého. Ty si jedným z tých, ktorých si On neželá uzdraviť.“
Mnoho ľudí verí klamstvu, že nie je Božia vôľa uzdraviť ich. Je nelogické odrazu veriť, že Boh uzdravuje a zároveň veriť, že teba neuzdraví.
Tento argument som tiež odmietol. Pokračoval som v hľadaní odpovede. Všetko, čo som vedel, bolo to, čo som počul od kazateľov a iných ľudí. Niektorí hovoria: „Tvoja choroba je Boží skutok. To všetko robí Boh.“ Nemohol som prijať toto vysvetlenie. Iní hovorili: „Možno, že to Boh nerobí, ale v tomto prípade to dovolí.“ Ale to je to isté.
Ako dieťa som nikdy nebol šťastný. Nikdy som sa nesmial. Otec nás opustil, keď som mal šesť rokov. To, že som bol chorý, na mňa citovo vplývalo. Bol som slabý a v škole som sa nemohol brániť pred inými deťmi. Každý ma mohol zbiť, hoci aj dievčatá. Keď som sa pokúšal bitku vrátiť, od veľkej námahy som upadol do bezvedomia, pretože mi dobre nefungovalo srdce. Mnohokrát som bol v bezvedomí aj 45 minút a raz to trvalo jeden a pol hodiny. Zdravotná sestra a môj učiteľ mi povedali, že som niekoľkokrát úplne zmodrel až očernel. Museli dlho a neúnavne pracovať, aby ma priviedli k vedomiu.
Kvôli môjmu fyzickému stavu, a preto, že som bol tak veľmi utláčaný v čase, keď som išiel do druhého stupňa, každý mi išiel na nervy. Rozčuľoval ma celý svet. To zdeformovalo moje myslenie.
Jedného dňa, počas poludňajšej prestávky, som sa rozhodol zobrať veci do vlastných rúk. Vyšiel som z areálu školy a išiel som do nejakých rozostavaných budov. Vrátil som sa s veľkou doskou. Vybehol som za tyranom ihriska a udrel som ho do temena tak silno, ako sa mi len dalo. Nemohol sa spamätať za 45 min. Chcel som ho zabiť – ako osemročný som ho chcel úplne zlikvidovať a bol som sklamaný, že sa mi to nepodarilo.
Toto bol jeden z niekoľkých takých incidentov. S nikým som nebojoval otvorene, ale od chrbta som ho udrel do hlavy kladivom alebo čímkoľvek, čo som mal poruke. Zabil by som ho skôr, ako by som sa na neho pozrel. Ľahkou výhrou sa však po chvíli unavíte. Samozrejme, že vtedy som ešte nebol spasený. Je to veľký rozdiel, keď do tvojho srdca prichádza Božia láska. Znovuzrodenie som prežil, keď som bol pripútaný na lôžko. Až potom mi v mysli začali vznikať otázky: „Prečo som sa narodil takýto? Je Boh autorom utrpení, ktoré sú na tomto svete?“ Pamätám sa, že som sa pýtal sám seba: „Kto je zodpovedný za toto všetko? Prečo ja?“ – Opýtal som sa Boha.„Prečo som sa musel narodiť ako predčasné dieťa, ktoré vážilo menej ako dve libry?“
Bol si to Ty, kto zapríčinil, že som sa narodil predčasne? Prečo musím byť postihnutý celý svoj život? Prečo som nemohol mať normálne detstvo? Bol si to Ty, kto mi ukradol detstvo? Prečo by som nemohol poznať šťastie? Ty si niekto, kto zapríčinil, že sedím a pozerám sa, ako ostatní behajú, skáču a hrajú sa?
Teraz som pripútaný na lôžko a päť lekárov hovorí, že musím zomrieť. Neviem ešte, čo to je žiť. Viem, čo je to hlad, zima, byť bez šiat, ale nikdy som nevedel, čo to je komfort a nemal som pekné veci. (Ako dieťa som bol taký hladný, že ma vôňa jedla dostávala až do smrteľného bezvedomia.)
Hovoril som: „Vždy som bol postrkovaný z miesta na miesto. Nikdy som nevedel, čo je to mať rodinu. Dúfal som, že vyrastiem, ožením sa a budem mať rodinu, ale nikdy to nespoznám, ak teraz zomriem. Musím zomrieť?????“ Takáto otázka si vyžaduje odpoveď, ale v skutočnosti vám ju nikto nedá. Dajú vám teologický koncept, ktorý nie je mierou ničoho.
Ale vďaka Bohu, Biblia má odpoveď. Našiel som ju v Skutkoch apoštolov 10,38: „Boh pomazal Ježiša z Nazareta... Ježiš išiel a činil dobro, uzdravujúc všetkých, ktorí boli premožení diablom a držaní v diablovej moci.“ To je dobre, však? Tieto verše mi povedali, že satan je krutovládca ...
Satan je ten, kto zapríčinil, že som sa narodil predčasne ...
Satan je ten, kto zapríčinil, že mám zdeformované srdce ...
Satan je ten, kto zapríčinil, že moje telo je takmer úplne paralyzované ...
Satan je ten, kto mi dal nevyliečiteľnú chorobu krvi ...
Satan je ten, kto ma držal v zajatí 16 mesiacov na posteli choroby ...
ale Ježiš je Stvoriteľ!
Ježiš je Darca života!
Ježiš je Spasiteľ!
Ježiš je Boh, ktorý sa zjavil v tele!
Haleluja! Nikdy v živote som nebol ničím tak vzrušený, ako keď som objavil túto pravdu!!!
Áno, Božie slovo je pravda! Po tom, ako som videl, čo hovorí Biblia a prijal som svoje uzdravenie, vyliezol som z postele a povedal som: „Ja nezomriem! Ja idem žiť a jedného dňa budem mať rodinu – ženu a deti.“
Mal som 17 rokov, teda bol som len chlapec. Nikdy v živote som nepočul kázať o uzdravení. Moji príbuzní ma upozorňovali, aby som bol opatrný, ale Biblia to hovorí, ja som tomu uveril, a tak sa to vyriešilo. Každému som povedal, že viem, čo budem robiť. Ľudia však nechceli veriť v moje uzdravenie. Povedali mi, že som bol tak dlho v posteli, až som sa zbláznil.
Dnes som výsledkom toho, o čom som hovoril v tých dňoch. Teším sa takému perfektnému zdraviu ako nikdy. Boh mi dal nádhernú ženu, rodinu a to bolo pre mňa šťastím na celej ceste. Viera koná a to bol dôvod, prečo som o tom začal kázať. Viem, čo Boh pre mňa urobil.
| Kenneth E. Hagin | |
|---|---|
Neobviňuj Boha!
Pre ľudí, ktorí nie sú oboznámení so Svätým písmom ( bibliou ), je ťažké pochopiť, že pôsobenie prírodných javov na zemi, ako ich vidíme dnes, je zapríčinené hlavne odpadnutím človeka od Boha, keď zhrešil Adam a zem bola prekliata.
Ježiš vždy, keď išlo o dobro človeka, konal tak, že prírodný svet s jeho zákonitosťami nerešpektoval. Keď bude satan nakoniec spútaný a uvrhnutý do ohnivého jazera, všetky tieto prírodné zákonitosti budú ukončené.
Mnohí nerozumejú týmto zákonitostiam, a preto obviňujú Boha, že zapríčiňuje nehody, choroby a smrť milovaných, prírodné katastrofy, búrky, zemetrasenia a potopy. Hoci poisťovne volajú prírodné nešťastia „skutkami Boha“, v skutočnosti nie sú skutkami Boha!
Boh nie je zodpovedný ani za jednu z týchto vecí a On nie je autorom ani jednej z nich, Boh nie je autorom smrti. Boh nie je vinný. Nehody, choroby, smrť a nešťastia prichádzajú ako výsledok zlyhania človeka. Ich autorom je satan!
Adam nepoznal žiadnu chorobu predtým, ako spoznal hriech a satana. Dr. John Alexander Dowie, ktorý znovu zaviedol Božie uzdravovanie do cirkvi v tomto storočí, povedal: „Choroba je odporný potomok svojho otca – satana a svojej matky – hriechu.“
V roku 1870, keď bol Dr. Dowie pastorom cirkevnej obce na predmestí Sydney, šíril sa západnou Austráliou strašný mor. Ľudia zomierali ako muchy. Po rokoch si Dr. Dowie spomínal, ako sedel jedného dňa vo svojej pracovni s hlavou v dlaniach, so vzlykajúcim srdcom pred Bohom a pýtal sa také otázky ako: „Bože, si to Ty, kto je autorom chorôb? Ty si poslal tento strašný mor na túto krajinu? Ideš mi zahubiť celú cirkevnú obec? Odkiaľ sa vzal tento mor? Kto ho zapríčinil?“
Dr. Dowie pochoval 40–tich zo svojej cirkevnej obce. Ďalší štyria zomierali a on sa práve vrátil z návštevy viac ako 30–tich farníkov, ktorí boli chorí a zomierali. „Potom ma inšpirovali slová Ducha Svätého v Skutkoch apoštolov 10,38, ktoré boli predo mnou ako svetlo do situácie a bolo z nich jasné, že satan je poškvrniteľ a Pán Ježiš Kristus je uzdraviteľ,“ napísal tento Boží človek.
„Moje slzy boli zotreté,“ povedal Dr. Dowie: „Moje srdce bolo silné. Videl som cestu uzdravenia, dvere k nej boli široko otvorené, a tak som povedal: Ó, Bože, pomôž mi teraz kázať slovo všetkým, ktorí umierajú a povedať im, že satan ešte poškvrňuje a Pán Ježiš ešte oslobodzuje, pretože On je taký istý aj dnes ...“
Nemusel dlho čakať. O niekoľko minút dvaja mladí muži vtrhli do jeho pracovne a zadychčaní prosili: „Ó, ihneď poď! Mária zomiera!“Dr. Dowie bežal dolu ulicou za nimi, nemal čas vziať si ani klobúk. Bol rozzúrený, že satan zaútočil na to nevinné dievča z jeho zboru. Našiel ju v záchvatoch. Keď Dr. Dowie vstúpil do izby Márie, jej lekár, ktorý sa už vzdal nádeje, že jej pomôže, chcel odísť. Otočil sa k Dr. Dowiemu a poznamenal:„Pane, nie sú Božie cesty tajomné?“
Slovo Božie však bolo uložené v srdci Dr. Dowieho. „Božia cesta?!“ zvolal. „Ako sa odvažujete vysloviť, že Božia cesta?! Nie, pane, to je práca diablova!“ Vyzval lekára, ktorý bol členom jeho zboru: „Môžeš sa pomodliť modlitbu viery v záchranu pred chorobou?“
Doktor povedal: „Ste príliš rozrušený, pane, lepšie by bolo povedať, aby sa stala Božia vôľa.“ A odišiel. (Nie je to čudné? Mnohí si neuvedomujú, že sa stavajú proti Božej vôli tým, že chorého udržujú pri živote liekami, prístrojmi a podobne, ale tvrdia, že modliť sa za to, aby niekto zostal nažive je vraj proti Božej vôli! Keď človek zomrie, volajú to Božia vôľa.)
Nehody, choroby, smrť a nešťastia prichádzajú ako výsledok zlyhania človeka. Ich autorom je satan!
Ešte rozhnevaný na satanov útok, modlil sa Dr. Dowie modlitbu viery. Záchvaty dievčaťa okamžite prestali a upadla do takého hlbokého spánku, že jej matka a ošetrovateľka si mysleli, že zomrela. „Ona nie je mŕtva,“uistil ich Dr. Dowie. Po niekoľkých minútach zobudil Máriu. Obrátila sa k matke a zvolala: „Mami, ja sa tak dobre cítim!“
Spomenúc si, ako Ježiš pomohol dievčatku, keď vstalo z mŕtvych v Biblii, opýtal sa Dr. Dowie: „Si hladná?“
„Ó, áno, som veľmi hladná.“ Dal pokyn ošetrovateľke, aby dala Márii šálku horúcej čokolády a chlieb s maslom. Potom odišiel do vedľajšej izby, kde s rovnakou horúčkou ležali chorí jej brat a sestra.
Hneď po modlitbe sa aj oni uzdravili. Od toho dňa Dr. Dowie pomáhal svojim veriacim a modlil sa za ich uzdravenie. Už viac nestratil ani jedného člena kvôli moru. „Keď som odišiel z domu, kde bol Ježiš Kristus ako Uzdraviteľ víťazom,“napísal Dr. Dowie: „V mojom srdci bola triumfálna pieseň, ktorá znela nebesami a nebol som ani trochu prekvapený, čo to sám divné robím a ešte menej mojím objavom, že on je dnes práve taký istý. Toto je príbeh, ako som ja začal kázať podľa Božieho slova uzdravenie skrze vieru v Ježiša.“
Vykúpený z kliatby
Biblia zobrazuje Ježiša ako Stvoriteľa mužov a žien, a nie ako ich ničiteľa. To je zjavenie, ktoré Dr. Dowie videl toho dňa: satan je ničiteľ, Ježiš je Stvoriteľ.
Vo svojej prvej epištole Ján hovorí o Ježišovi: „Na to sa zjavil Syn Boží, aby skazil skutky diablove.“(1. Jánov list 3,8) V evanjeliu Lukáša 9,56 Biblia hovorí: „... lebo Syn človeka neprišiel zahubiť ľudské duše, ale spasiť.“
Pred rokom, alebo dvoma som dostal krásny list od mladej ženy, ktorá sa pripravovala na to, že ju prepustia na čestné slovo z väzenia.
Napísala, že keď mala päť rokov, jej rodičia sa rozišli a ona odišla bývať so svojím otcom, ktorý potom žil s inou ženou. Keď mala trinásť rokov, zostala na ulici ako prostitútka a začala brať drogy. Keď mala sedemnásť, vydala sa za muža oveľa staršieho ako ona – kvôli ochrane a bezpečnosti. Ako osemnásťročnej sa jej narodilo dieťa, keď mala devätnásť zavreli ju do väzenia, lebo rozširovala drogy.
Ak chceš vedieť, aký je v skutočnosti Boh, pozri sa na Ježiša
„Počas všetkých týchto rokov som bola veľmi zatrpknutá,“ povedala. „Obvinila som Boha za rozdelenie rodičov. Obvinila som Boha za život, aký som mala a za všetky zlé veci, ktoré sa mi prihodili. Keď som sa dostala do väzenia, spolubývajúca v cele mala tvoj časopis„Svet viery“. Pokúšala sa ma presviedčať, ale ja som ju nechcela počúvať a nechcela som časopis čítať. Jedného dňa, keď nebola v cele, čítala som časopis a prvý odkaz bol: „Neobviňuj Boha!“ Pochopila som, že to bol diabol, ktorý ma okradol o matku a zapríčinil všetky moje utrpenia, starosti a bolesti srdca. Rozčúlila som sa na diabla, ktorý si na mňa zasadol. Kľakla som si na kolená, dala som svoje srdce Bohu a prežila som znovuzrodenie. Moja spolubývajúca v cele a ja, sme si k tebe napísali o literatúru. Obidve sme boli pokrstené v Duchu Svätom. Zorganizovali sme stretnutie na modlitbách a zachránili sme ďalších 39 väzňov, ktorí boli naplnení Svätým Duchom. Rímskokatolícky kaplán bol tiež naplnený Svätým Duchom. Chcem ti poďakovať za to, že si mi zjavil pravdu.“
Pokračovala, že keď ju pustia z väzenia, chcela by sa vrátiť k manželovi a dieťaťu. Jej manžel bol tiež zachránený a pokrstený v Duchu Svätom a obaja plánovali vstúpiť do služby Bohu.
Keď som čítal jej list, rozmýšľal som o tomto princípe neobviňovania Boha, ale tiež som rozmýšľal o Biblii: „...a poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“(Evanjelium Jána 8,32) Pravda ju vyslobodila.
Ježiš povedal v evanjeliu Jána 10,10:„Ja som prišiel na to, aby mali život a aby mali hojnosť.“Dodal: „Zlodej (satan) nejde na iné, iba na to, aby kradol, zabíjal a hubil.“ V týchto veršoch porovnáva Ježiš skutky Boha so skutkami diabla. Vidíme, že kradnutie – zabíjanie – ničenie – to sú skutky diabla. To je dosť jasné, však? Ďalšie veľké vyhlásenie urobil Ježiš v týchto veršoch, keď povedal:„Ja som prišiel...“ (Evanjelium Jána 10,10)
Kto je On? Biblia nás učí, že Ježiš je Boh zjavený v tele. V evanjeliu Jána 14,9 Ježiš povedal: „Tak dlhý čas som s vami a nepoznal si ma, Filipe? Kto mňa videl, videl Otca.“
Dnes veríme rádiu, televízii, časopisom a novinám, ktoré nám hovoria, aké vedúce osobnosti „v skutočnosti sú“. Ak chceš vedieť, aký je v skutočnosti Boh, pozri sa na Ježiša. Boh je práve taký ako Ježiš. Ježiš povedal: „Kto mňa videl, videl Otca.“Ak chceš vidieť Boha pri práci, pozri na Ježiša. V evanjeliu Jána 14,10 Ježiš povedal:„Či neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne?“ Spôsob, akým Otec konal v Ježišovi, keď uzdravoval ľudí, bol cez pomazanie Duchom Svätým. V Skutkoch apoštolov 10,38 čítame, že Boh pomazal Ježiša Duchom Svätým a mocou, ktorý prešiel zem dobre činiac a uzdravujúc všetkých, ktorí boli premožení od diabla a držaní v jeho moci, pretože bol s Ním Boh.
Veriaci Novej zmluvy sú teraz vykúpení od duchovnej smrti
Toto sú skutky Boha! (Tu, aj inde v Svätom písme, je choroba nazývaná jasne utláčaním satana.) Keď Ježiš povedal: „Otec … činí tie skutky“, znamená to, že Otec urobil všetky skutky, ktoré urobil Ježiš. Napríklad, keď bol Ježiš na palube malej loďky v Galilejskom mori a pokarhal búrku (Evanjelium Marka 4,39), bol to v skutočnosti Otec, ktorý pokarhal búrku cez Ježiša. Ak by Boh zapríčinil búrku, pracoval by proti sebe, keby ju On karhal! V evanjeliu Marka 3,24–25 povedal Ježiš, že ak sa dom rozdvojí sám proti sebe, nebude môcť obstáť.
Ježišov popis Otca v 14. kapitole evanjelia Jána, Jeho vyhlásenie v 9. verši tejto kapitoly („kto mňa videl, videl Otca“), Jeho vyhlásenie v 10. verši („Otec, ktorý prebýva vo mne, On činí tie skutky“) a Sväté písmo od Skutkov apoštolov 10,38 („On išiel a činil dobro a uzdravoval všetkých, ktorí boli utláčaní diablom“) zapríčinili, že je pre mňa nemožné pripustiť, že choroby a ťažkosti sú od Boha. Sama prirodzenosť Boha Otca vyvracia tento argument.
V týchto a iných slovách Písma Ježiš jasne učil, že choroby a ťažkosti sú od satana. Dovoľte mi napríklad vysvetliť 13. kapitolu Lukášovho evanjelia. Ježiš bol v synagóge, keď pristúpila zohnutá žena. Biblia hovorí: „Nemohla sa vzpriamiť nijakým spôsobom.“ Predpokladám, že mala zápal, alebo niečo podobné, pretože jej telo bolo zaseknuté v sklonenej polohe. Ježiš zavolal ženu k sebe a povedal jej: „Ženo, oslobodená si od svojej choroby!“ Potom sa jej dotkol. Evidentne sa uzdravujúca moc Boha preniesla prostredníctvom tohoto dotyku do jej tela. Narovnala sa a hneď bola uzdravená.
Predstavený synagógy sa nahneval, predstierajúc, že sa hnevá preto, lebo Ježiš uzdravoval v sobotu. Ježiš odpovedal: „Nuž a táto, ktorá je dcérou Abrahámovou, ktorú bol poviazal satan, hľa, toto už osemnásť rokov, nemala byť vyprostená z tohoto puta v deň sobotný?“ (verš 16)
Ježiš tu povedal tri pozitívne vyhlásenia:
§ Satan mal zviazanú túto ženu celých osemnásť rokov.
§ Ježiš povedal, že by mala byť vyprostená.
§ Dôvodom, prečo by mala byť vyprostená, je to, že je dcéra Abrahámova.
„Áno,“ mohol by niekto povedať, „uzdravenie patrilo Židom.“ (Kedykoľvek počujete dobré Božie slovo, ktoré vám sľubuje fyzickú, materiálnu a finančnú prosperitu alebo požehnanie, nájde sa vždy niekto, kto povie: „Bolo to len pre Židov.“) Nože chvíľku počkajte.
Vráťme sa k listu Galaťanom 3,13–14: „Kristus nás vykúpil zo zlorečenstva zákona tým, že sa bol sám stal za nás zlorečenstvom, lebo je napísané – zlorečený každý, kto visí na dreve: Aby na pohanov prešlo v Kristu Ježišovi požehnanie Abrahámovo.“
Teraz sa pozrime na 29 verš: „A jestli ste vy Kristovi, teda ste semenom Abrahámovým a podľa zasľúbenia dedičmi.“
Ste Kristovi? Ste Jeho? Viete, že to neznamená, že ste fyzicky Abrahámovým semenom alebo fyzickým potomkom? Ak ste Kristovi, ak ste sa narodili znovu, ste Abrahámovým duchovným semenom a stali ste sa dedičmi zasľúbenia.
Teraz sa pozrime na 7. verš tejto kapitoly: „A teda vedzte, že tí, ktorí sú z viery, sú synmi Abrahámovými.“
Ježiš povedal: „Táto žena by mala byť zbavená svojej choroby, pretože je dieťaťom Abrahámovým.“ Boh dnes hovorí to isté: „Vy (duchovní), synovia a dcéry Abraháma, by ste nemali byť zviazaní ťažkosťami alebo chorobami. Mali by ste byť voľní.“ Vďaka Bohu, Ježiš nás prišiel vykúpiť z rúk satana, z hriechu a z ťažkostí, pretože Ježiš prišiel, aby nás vykúpil zo zlorečenstva zákona (List Galaťanom 3,13).
Aby sme zistili, čo zlorečenstvo zákona je, musíme sa vrátiť k zákonu, k prvým piatim knihám Biblie. Tam nájdeme, že zlorečenstvo zákona je chudoba, ťažkosti a smrť. Boh uzavrel zmluvu s deťmi Izraela, keď boli na ceste do zasľúbenej zeme po tom, ako vyšli z Egypta. Boh ich upozornil, že ak odmietnu kráčať podľa Jeho zákonov a držať sa Jeho prikázaní, budú trpieť mnohými zármutkami. (2. kniha Mojžišova 28,15–68)
Pretože však boli poslušní, Boh im sľúbil:„Ale budete slúžiť Hospodinovi, svojmu Bohu a požehnám tvojmu chlebu a tvojej vode a odstránim nemoc z tvojho stredu. Nebude takej, ktorá by potratila, ani neplodnej v tvojej zemi. Vyplním počet tvojich dní.“ (2. kniha Mojžišova 23,25–26):
Ľudia sa domnievajú, že musíš smrteľne ochorieť, ale Boh to nepovedal. Boh povedal, že On vyplní počet našich dní. On nepovedal, že nezomrieme, ale že nebudeme musieť zomrieť pre ťažkosti či choroby.
Uzdravenie nám patrí podľa Novej zmluvy práve tak, ako patrilo Izraelovi podľa Starej zmluvy. Veriaci Novej zmluvy sú teraz vykúpení od duchovnej smrti. My sme vykúpení od choroby a chudoby. Máme sľub, že keď Ježiš príde znovu, fyzická smrť bude zašľapnutá. Aby sme si to teda ešte viacej utvrdili:
§ uzdravenie nám patrí
§ patrí nám, pretože choroba je nepriateľ
§ patrí nám, pretože sme duchovnými deťmi Abrahámovými
§ patrí nám, pretože choroba je zlorečenstvo a Kristus nás vykúpil zo zlorečenstva zákona.
Nezomrite ako tento
Po tom, ako sme moja žena a ja prišli do nového pastorátu na severe stredného Texasu, zborový klavirista ma požiadal, aby som navštívil ženu, ktorú každý volal „stará mama“. Stará mama bola v blízkej nemocnici a zomierala na rakovinu žalúdka. Mala 82 rokov.
Boli sme zaneprázdnení sťahovaním sa na faru. Prešlo niekoľko dní. V tú stredu som mal dojem, že ma volá rodina „starej mamy“, pretože som sa nejako dozvedel, že si ju mali zobrať domov. Nevedel som prečo, pretože rodina mi už povedala, že ju budú držať v nemocnici pokiaľ nezomrie. Zavolal som im a jej dcéra potvrdila, že stará mama povedala lekárovi, aby ju poslal zomrieť domov. Išiel som ju teda navštíviť. Bola ženou, ktorá poznala Božie uzdravovanie. Bola uzdravená pred rokmi a to ju priviedlo ku krstu v Duchu Svätom. Začal som jej hovoriť o tom, aby sa nechala Bohu uzdraviť.„Ó, brat Hagin,“ povedala: „ja som spasená a naplnená Duchom Svätým a som pripravená odísť do nebeskej vlasti. Len ma nechaj osamote a nechaj ma zomrieť.“ Povedal som: „Neurobím to. Stará mama, to nie je Božia vôľa, aby si takto zomrela, nikdy ma nikto neprinúti, aby som tomu uveril. To nie je vôľa Božia, aby si zomrela na rakovinu, a takto trpela. Nechaj Boha, aby ťa uzdravil, a potom zomrieš ak chceš, ale takto nezomieraj!“
Bratia a sestry, nezačínajte uzdravovaciu službu, ak veríte, že zostane človek nažive a on verí, že zomrie. Biblia hovorí:„Či azda pôjdu dvaja spolu bez toho, že by sa zhodli?“ (Ámos 3,3)
Viem, že stará mama nebola pripravená prijať uzdravenie, tak som jej čítal Bibliu kľačiac pri jej posteli, s rukami položenými na jej hlave a modliac sa: „Drahý Bože, pomôž starej mame a nezavrhni jej dôveru. Ona vie o Tvojom uzdravovaní a to ju priviedlo aj ku krstu v Duchu Svätom pred rokmi.“ Vracal som sa dva, alebo trikrát každý týždeň takto modliac sa, čítajúc Božie slovo a pokúšajúc sa odhovoriť ju od smrti, aby žila.
Vždy v sobotu večer sme mali služby za uzdravenie a každé tri týždne povedala stará mama svojmu zaťovi: „Zodvihni ma, urob v aute posteľ a zober ma na bohoslužby.“ Z fary sme zobrali veľkú stoličku a obložili sme ju vankúšmi. Stará mama sedela na boku, neďaleko klavíra a mnohokrát na týchto bohoslužbách, práve uprostred mojej kázne začala rozprávať. Mysleli sme si, že zomiera. Toto sa opakovalo približne každé tri týždne. Navštívil som ju niekoľkokrát v týždni. Prešlo šesť mesiacov. Jedného sobotňajšieho večera, počas mojej kázne, som sa pozrel na starú mamu a niečo som uvidel. Viete, Pavol kázal v Lystre a videl, že muž, ktorý bol od narodenia zmrzačený, mal vieru v uzdravenie. (Skutky apoštolov 14,9)
Boh nepovedal, že nezomrieme, ale že nebudeme musieť zomrieť pre ťažkosti či choroby
Videl som, že viera starej mamy sa zväčšovala až na úroveň, keď mala vieru, že prijme uzdravenie a bude zdravá. Prerušil som kázeň, pozrel som sa na ňu a povedal som: „Stará mama, vôbec by ma neprekvapilo, keby som vás videl vstať z tej stoličky a uzdravenú tancovať, ako keby ste mala šestnásť rokov.“ Keď som jej to povedal: Pán mi dal to zjavenie, zdalo sa mi, keď som práve stál za kazateľňou, že ju vidím, ako vyskočila zo stoličky a tancovala ako dievča. Povedal som:„Pomodlíme sa teraz za vás a začneme službu k uzdraveniu.“Zišiel som dole, pomazal som ju olejom, položil som na ňu ruky a modlil som sa za ňu. Najskôr ešte nebol prejav uzdravenia, a tak sme pokračovali a modlili sme sa. Po desiatich minútach som náhle počul, ako niekto povedal: „Chváľme Pána!“Pozrel som sa vôkol a stará mama vyskočila zo stoličky.
Zabehla do polovice miestnosti, od radosti začala tancovať ako šestnásťročné dievča a bola uzdravená. Za mesiac tak pribrala, že by ste ju nepoznali. Chvála Bohu!
O niekoľko rokov sme boli na jednej akcii, a pretože bolo leto, boli s nami aj naše deti. Vzali sme od Kenovcov psa–coliu pre priateľov na vidieku. Museli sme ísť priamo popri dome starej mamy a moja žena navrhla, aby sme ju išli pozrieť. Bolo to po deviatich rokoch a stará mama mala 91 rokov. Navštívili sme jej dcéru, predpokladajúc, že stará mama je vo svojej izbe. Nakoniec moja manželka požiadala, že by chcela starú mamu vidieť. „Ó,“ povedala jej dcéra: „Poznáte mamu, je práve taká, ako bola vždy. Túla sa po krajine a navštevuje príbuzných, ktorí bývajú inde na vidieku. Išla tam autobusom. Nikdy nie je doma.“Neskôr som sa dozvedel, že sa stará mama dožila 93 rokov a išla domov, aby bola s Ježišom, bez ťažkostí a chorôb. Žila o 11 rokov viac.
Väčšina ľudí by mohla povedať: „S nami by to mohlo postupovať tak isto, aj zomrieť by sme mali tak isto, ale Boh nám sľubuje len 70 alebo 80 rokov.“ Áno, sľubuje, ale nemusíte zomrieť s ťažkosťami a chorobami, lebo ste jedným z Abrahámových duchovných potomkov.
Poznám Božie slovo. Slovo Božie koná. V Starej zmluve Boh predložil život a smrť pred deti Izraela. Povedal:„Za svedkov volám dnes proti vám nebesia i zem, že som ti predložil život i smrť, požehnanie i kliatbu. A vyvolíš si život, aby si žil ty i tvoje semeno...“
(5. kniha Mojžišova 30,19)
Tajomstvá
Ľudia sa ma pýtali, prečo sa niektorí z mojich príbuzných neuzdravili. Pánovi som položil tú istú otázku. „To je tajomstvo medzi nimi a Mnou,“ povedal mi raz Pán, keď som sa za to modlil. Veľmi jasne povedal: „To sa ťa netýka. Drž sa kázania o uzdravovaní a tieto veci nechaj tak. O tomto nepremýšľaj.“
Niekedy je dôvod, prečo sa osoba neuzdraví. Je to súkromná záležitosť medzi ňou a Pánom a On o tom nepovie nikomu inému. V 5. knihe Mojžišovej 29,29 sa píše: „Skryté veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu a zjavené nám a našim synom až naveky, aby sme činili všetky slová tohoto zákona.“
Keď mi vo veku 55 rokov zomrela sestra na rakovinu, ľahol som si na posteľ rozmýšľajúc. Náhle sa mi zazdalo, ako keby som opustil svoje telo. Bol som v nebi. Stála tam moja sestra a rozprávala sa s Ježišom. Bola ku mne otočená chrbtom. Neviem, čo hovoril Ježiš, ale keď ma uvidel, prestal rozprávať a pozrel sa na mňa, aj moja sestra sa otočila a pozerala na mňa a povedala: „Kenneth, ty nie si na tom tak zle, aby si sa za mňa nemohol pomodliť modlitbu viery. Nie je dôvod, prečo by si nemohol. Veľa som trpela, ale to všetko je už preč a ja som tu. Nemám žiadnu inú cestu. Ty mi nemôžeš pomôcť, ale môžeš pomôcť mojej dcére Joy.“
V duchu som sám seba videl, ako slúžim nasledujúci nedeľňajší večer mojej neteri. Toto videnie som mal vo štvrtok večer. Sestru sme pochovali v sobotu. V nedeľu večer pastor povedal: „Neviem, čo to je brat Hagin, ale Boh chce, aby si niečo urobil. Uvoľni sa a urob čokoľvek to je.“
Biblia hovorí: „Či azda pôjdu dvaja spolu bez toho, že by sa zhodli?“ (Ámos 3,3)
Povedal som, čo som videl v mojom videní. Joy som zavolal dopredu. (Bola mnohokrát liečená, chodila dookola ako robot. Museli sme jej dávať také elementárne inštrukcie ako: „Daj si dole ruku, Zavri si ústa.“ Pristihol som sa, ako vyháňam z Joy troch démonov. Celý jej vzhľad sa zmenil. Bola úplne slobodná, ako nikdy predtým.
Stále neviem, prečo som nemohol pomôcť mojej sestre, ale podľa Božieho slova vieme, že Boh nie je vinný za jej smrť.
Poznám pastora, ktorý si bol veľmi istý, keď kázal, že uzdravenie patrí nám všetkým. Nejaká žena sa ho opýtala: „Ako si môžete byť taký istý, že je vôľa Božia každého uzdraviť, keď vy ste stratili svoju jedinú dcéru, keď mala 13 rokov?“
Pastor povedal: „Nuž, v prvom rade, verím, že keby sme poznali vtedy, čo poznáme dnes, nezomrela by. Po druhé, my sme ju nestratili. Ona je v Pánovom dome. Po tretie, my sme neprehrali bitku, ale sme stratili jedno kolo. Ja zostávam vo viere.“
Mnohokrát čakáme, až keď je už veľmi neskoro niečo robiť. Nádej hovorí: „Raz sa uzdravím.“ Viera srdca hovorí: „Teraz je to moje.“
Kresťania nevyužívajú výhodu, ktorá im patrí, ani nevedia, ako využiť výhodu, ktorá im patrí, alebo nevedia, čo im patrí.
Záchrana nám patrí teraz – nie v niektorom vzdialenom dni, niekde, niekedy. Nebudeme potrebovať uzdravenie v nebi, alebo v „Zlatom veku“. Môžeme ho mať teraz ... v tomto svete ... v tomto veku ... v tomto živote, pretože Ježiš už dal uzdravenie nášmu telu, a tiež spasenie pre našu dušu.
Boh vložil na Pána Ježiša nielen hriech, ťažkosti a chorobu nás všetkých, ale aj príčinu tej ťažkosti a choroby.
Čo ON niesol, to už my nemusíme nosiť.
Biblický učiteľ
Kenneth E. Hagin
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Duchovné upratovanie.
Ako rozpoznať a ako sa zbaviť náboženských démonov vo svojom živote.
Jedna rodina k nám raz do cirkvi na Steele Street a Blue Avenue v Jacksonville priviedla ženu, ktorá potrebovala vyslobodenie. V tom čase sme v cirkvi nemali vyslobodzovací tím. Službu som robila ja a môj manžel Ardell.
Táto žena sa vrátila z psychiatrickej liečebne z južnej Floridy. Boh mi je svedkom, že keď som zastavila pri cirkvi, ona sedela v aute a to sa kolísalo. Keď vystúpila, začali z nej hovoriť démoni.
„Kim ma nemôže vyhnať!“ kričali. „Dokonca ani Benny Hinn ma nemôže vyhnať! Takého démona si ešte nestretla!“
Vzali sme ju dole do spodnej časti budovy, kde začala chodiť hore-dole, hovorila démonickými hlasmi a vyhlasovala, že nemáme moc vyhnať toho démona. „Nemôžeš ma vyhnať!“ jačala. „Modlím sa v jazykoch ako ty! Citujem Bibliu ako Boží Syn!“
Potom vyslovila slová, na ktoré nikdy nezabudnem: „Som náboženský duch!“
„Môj Bože, náboženský duch?“ pomyslela som si. Nikdy som o takom démonovi nepočula.
Hoci jej slová vyviedli z miery môj intelekt, démon bol určený. To bola najhoršia vec, akú mohol ten duch urobiť. Odhalil svoju identitu, prezradil svoje krytie v cirkvi!
V tom čase si moja prirodzená myseľ nedokázala dať náboženstvo do súvislosti s démonom. Postupom času som však lepšie porozumela tomuto démonovi a tomu, ako pracuje. Je to hlavný duch, ktorý iniciuje útoky proti cirkvi, ale nepochádza z okultnej temnoty, ani nepracuje cez zariekavania, voodoo alebo rituály. Trúfalo a otvorene pôsobí v cirkvi každý deň.
Keďže sme s Ardellom mali naozaj intenzívnu skúsenosť s touto ženou, vierou sme začali menovať niektoré prejavy náboženstva. Tu je aspoň pár z nich:
- duch, ktorý dáva do zbierky tak, aby bol videný, alebo hľadá, čo by sa mu mohlo vrátiť,
- duch, ktorý sa oblieka do náboženského oblečenia (dlhé róby, závoje, pokrývky hlavy),
- duch, ktorý cituje Bibliu,
- duch odsúdenia,
- duch, ktorý rozdeľuje cirkev,
- duch, ktorý utláča mládež a odvracia ju od Boha,
- duch charizmatického čarodejníctva, ktorý zakrýva v ľuďoch pomazanie,
- duch falošného prebudenia.
Dobrá správa je, že ten náboženský démon bol zo ženy vyhnaný. A od toho dňa pred mnohými rokmi sme vyhnali oveľa viac takých istých démonov, než by sme ich dokázali spočítať. Zlá správa je, že mnohí veriaci sa nachádzajú v rovnakej nevedomosti, v akej som bola vtedy ja. Nedokážu dať do súvislosti náboženstvo s démonom alebo charizmatické hnutie s čarodejníctvom.
Dokonca ani Benny Hinn ma nemôže vyhnať! Takého démona si ešte nestretla!
To hlavné, čo si treba pamätať je, že neexistuje žiadna moc v stvorení, ktorá by nemala pôvod v Stvoriteľovi.
Mocnosti temnoty sú len prekrútené a prevrátené formy pôvodnej Božej moci. To je dôvod, prečo čarodejníci a ostatní služobníci temnoty používajú Písmo, náboženské knihy a náboženské symboly pri svojich špinavých skutkoch.
Strašné pre mňa je to, že náboženský duch si na seba oblieka skutočnú duchovnosť v Kristovi. Mnohí veriaci to nedokážu rozpoznať.
Modlím sa, aby tento článok odstránil šupiny a závoj z očí Božieho ľudu. Nepriateľ štartuje vnútorný útok proti cirkvi. Použije chválu, proroctvo, dary alebo dokonca Božie slovo proti cirkvi. Zapamätaj si: na všetko, čo Boh stvoril, diabol navrhol napodobeninu.
Čo hovorí Biblia?
Božie slovo má o náboženstve veľa čo povedať. V Skutkoch 25-26 vidíme, že židovskí náboženskí vodcovia chceli Pavla zabiť a žiadali rímske úrady, aby to vykonali. V Skutkoch 26,4-11, keď sa Pavol obraňuje pred rímskym vladárom Agripom, potvrdzuje, že od vzniku cirkvi nepriateľ používal veriacich, aby sa navzájom prenasledovali. Hovorí: „Teda aký bol môj život od mladosti, od počiatku v mojom národe a v Jeruzaleme, to vedia všetci Židia, ktorí ma znajú od prvopočiatku…, že podľa najakurátnejšej sekty nášho náboženstva som žil ako farizej. A tiež aj teraz pre nádej na zasľúbenie, ktoré dal Boh našim otcom, stojím pred súdom… Pre túto nádej žalujú na mňa Židia. Nuž ja som myslel v sebe, že musím urobiť menu Ježiša Nazaretského mnoho priekor. Čo som aj urobil v Jeruzaleme a mnoho zo svätých som ja pozatváral do žalárov dostanúc splnomocnenie od najvyšších kňazov, a keď ich zabíjali, dával som proti nim hlas a po všetkých synagógach som ich často trestal a nútil som rúhať sa a náramne zúriac proti nim prenasledoval som ich až i do vonkajších miest cudzích.“
Jeden z hlavných spôsobov, ako rozpoznať pôsobenie náboženských duchov, je tento: pod rúškom náboženstva prenasledujú spravodlivých a verných.
Pavol robí jasný rozdiel medzi časom, kedy vyrastal ako vedúci pod náboženským zákonom, a jeho skúsenosťou znovuzrodenia po tom, ako na ceste do Damašku stretol Krista. Cesta do Damašku znamená viac než len dramatickú zmenu v Pavlovom živote. Odhaľuje tiež sprisahanie nepriateľa, ktorý prenasleduje a robí problémy Božím vyvoleným v cirkvi. Pavol povedal Galaťanom:
„Lebo veď ste počuli o mojom živote, a čo som kedysi robil v židovstve, že som nadmieru prenasledoval cirkev Božiu a hubil som ju a predčil som v židovstve mnohých vrstovníkov vo svojom rode súc väčším horlivcom za podanie svojich otcov ako oni.“ (Galaťanom 1,13-14)
Skrze svoje vlastné svedectvo Pavol odhaľuje, že tradície ľudí sú pevnosťami náboženstva. Ježiš to zdôrazňuje ako „márne“ uctievanie v Markovi 7,7-8: „Nadarmo (bez ovocia a bez úžitku) ma uctievajú, nariaďujúc a učiac (poslúchať) doktríny, prikázania a predpisy ľudí. Opúšťate, vzdávate sa a vzďaľujete od Božích prikázaní a ľnete k ľudskej tradícii (dodržujúc to starostlivo a verne).“ (Amplified Bible)
Márne uctievanie je ako niekto, kto chodí do posilňovne sedem dní v týždni a bez výsledkov. Boh hovorí, že márne uctievanie neprináša výsledky. To je dôvod, prečo mnohí ľudia prijmú myšlienku, že v Bohu je porážka, a odpadnú. Ale Božie slovo nám hovorí, že v Kristovi neexistuje neúspech. Toto víťazstvo sa môže manifestovať v našich životoch, ak dáme prioritu Pánovým prikázaniam a nebudeme pozerať na ľudské tradície.
Ľudské tradície prúdia skrze generačných náboženských duchov. Ľudia v skutočnosti zoberú náboženské zvyky, ktoré nemajú nič spoločné s Pánovými prikázaniami a dodržujú ich vernejšie než Božie slovo.
V Kološanoch 2,6-23 sa vyučuje o vyslobodení z ľudských nariadení skrze nové narodenie v Kristovi. Varuje nás pred ľudskými tradíciami a hovorí o zrušení „písma proti nám“ a jeho nariadení.
Náboženský duch si na seba oblieka skutočnú duchovnosť v Kristovi.
Toto písmo pôsobilo proti veriacemu v Kristovi, nie za neho. Spôsobovalo to, že ľudia si určovali nedosiahnuteľné ciele, ktoré dávali zrod neúspechu, porážke a biede. V skutočnosti to išlo proti slobode v Kristovi, ktorá tým bola zamýšľaná.
Galaťanom 5,1 hovorí, že máme stáť v slobode, ktorou nás Kristus oslobodil. A pridáva, že sa nemáme zapriahať (zapliesť) do jarma otroctva. Porozumenie gréckemu významu slov, ktoré Pavol používa, je pre pochopenie verša dôležité:
- „pevne stojte“ (steko): stáť pevne vo viere a službe, mať neustály prúd, ktorý pomáha človeku vydržať.
- „sloboda“ (eleutheria): byť požehnaný štedrosťou a nezávislosťou, ktorá je udelená osobe ako výsledok Božej milosti, ktorá nebola k dispozícii pod zákonom v Starej zmluve. Taktiež mať nezávislosť od náboženských nariadení, ktoré sú zakorenené v ľudských legálnych obmedzeniach. Jakub 2,10-14 učí o „dokonalom“ zákone slobody v Kristovi: „Lebo ten, kto by zachoval celý zákon slobody, ale klesol by v jednom prikázaní, previnil sa proti všetkým. Lebo ten, kto povedal: Nescudzoložíš! Povedal i: Nezabiješ. Ak teda necudzoložíš, ale vraždíš, stal si sa priestupníkom celého zákona. Tak hovorte a tak robte, ako takí ľudia, ktorí máte byť súdení zákonom slobody (morálnou inštrukciou danou Kristom, špeciálne láskou). Lebo voči tomu, kto nepreukázal milosrdenstvo, súd bude nemilosrdný, ale milosrdenstvo (plné radostnej dôvery) sa víťazne vyvyšuje nad súd. Čo to prospeje moji bratia, keď niekto hovorí, že má vieru, a nemá (dobrých) skutkov, ktoré by ukázal? Či ho azda taká viera môže spasiť?“ (Amplified Bible)
- „zapliesť sa“ (enecho): byť držaný alebo byť pod kontrolou, zápasiť s niečím alebo hádať sa s niekým.
- „jarmo“ (zygos): niečo, čo spojí dve veci dokopy, spojiť veci a spôsobiť, že sú prepojené bremenom, ktoré je ťažké uniesť.
- „otroctvo“ (douleia): otroctvo (rabstvo), ktoré presadzuje závislosť na osobe, mieste alebo veci, stav človeka, ktorý mu bráni slobodne si užíval hojnosť života.
Na základe definície z gréčtiny, všetko, čo spôsobuje, že veriaci zápasia alebo majú ohľadne danej veci rozdvojenú myseľ natoľko, že si na seba naložia ťažké bremeno a nemôžu si užívať hojnosť života v Kristovi, je diabolské. Nie je to od Boha. Keď to zhrniem: duch náboženského otroctva je démonický.
Keď sa veriaci neustále vracia do starého jarma otroctva, jeho duchovný rozvoj sa zastaví.
Mnoho veriacich uviazne vo vyjazdených koľajach, pričom nezažívajú žiaden nový rast v Kristovi. Keď je nové narodenie, musí ho potvrdiť nový rast. Pri pravom znovuzrodení sú staré veci odrezané a odchádzajú. Keď sa raz odreže staré, nové môže rásť.
Keď sa veriaci neustále vracia do starého jarma otroctva, jeho duchovný rozvoj sa zastaví. Nezažije prechod z jednej úrovne do druhej, prechod od slávy k sláve tak, ako to zasľubuje Slovo.
Bude odsúdený k forme zbožnosti, vďaka ktorej človek len navonok vyzerá byť víťazom v Kristovi. Takí ľudia vlastne zastavia pôsobenie moci v ich vnútri, ktorá je väčšia než čokoľvek, čo prichádza proti nim v živote. Neexistuje víťazstvo v živote veriaceho, ktorý podľahne nariadeniam, zásadám a zvyklostiam náboženských foriem.
Ako odhaliť náboženských duchov
Tu je desať praktických charakteristík náboženstva, ktoré vám pomôžu rozpoznať náboženských duchov a ich démonické aktivity:
- Náboženskí duchovia nemajú autoritu v Ježišovi Kristovi. Ježiš nenávidel náboženských duchov. On nebol náboženskou osobou a robil také veci, ktoré zatriasli náboženskými kráľovstvami na zemi. V Skutkoch 19,13-16 je príbeh siedmich synov Skévu, ktorí boli „exorcisti“ (nábožní ľudia), ale nemali moc nad nečistými duchmi.
- Náboženstvo kradne mladícku radosť zo služby Ježišovi. V Matúšovi 19,14 Ježiš pokarhal učeníkov za to, že bránili malým deťom prísť k nemu, pretože všetko, čo má dych, musí chváliť Pána a slúžiť mu (Žalm 150,6). Náboženstvo tiež spôsobuje, že starší sa stávajú démonicky starými. V Biblii je len jediná zmienka o tom, keď sa prorok nazýva „starým“ (pozri 1. Kráľov 13). Tento prorok nemusel byť nevyhnutne starý vekom, bol vlastne vyvrhnutý. Bol duchovne, démonicky starý.
- Náboženstvo má proti-evanjelizačného ducha. Matúš 23,15 varuje náboženské sekty cirkvi, že strácajú viac duší, než získavajú. Ľudia, ktorí sa pri nich obrátia, sa stávajú dvakrát takí diabolskí než oni sami.
- Náboženstvo je proti-Kristovské. Boli to náboženskí ľudia (farizeji a saduceji), čo zabili Ježiša.
- Náboženskí ľudia nemajú radosť a nemajú moc. Nehemiáš 8,10 prehlasuje, že radosť Pánova je našou silou. To znamená, že človek, ktorý žije v Pánovej prítomnosti (kde je plnosť radosti), je posilňovaný mocou.
- Náboženskí duchovia rozmnožujú zviazanosti. Produkuje to odsúdenie a bráni skutočnej slobode (pozri Galaťanom 5,1; Rimanom 8,11).
- Náboženstvo vytvára len formu pobožnosti. Tá prichádza len prísnym dodržiavaním predpisov a opakovaním, nie milosťou. Mali by sme sa vyhýbať ľuďom, ktorí majú len formu zbožnosti (2Timoteovi 3,5).
- Náboženstvo kazí ľudí. Vyzdvihuje nereálny štandard, ktorý nemôže byť dosiahnutý kvôli telesnosti. Božie zákony sú teraz napísané v našich srdciach, a nie na kamenných doskách. Pokus žiť len tak, ako diktuje zákon na kamenných doskách, otvára dvere pre skazenosť a prevrátenosť skrze náboženských duchov neschopnosti. To je aj dôvod, prečo sa perverzita a skazenosť rozmnožujú, keď sa človek pokúša slúžiť Bohu svojou vlastnou silou a vedením (pozri Židom 8,7-13).
- Náboženstvo pochádza z koreňa duchovnej schizofrénie. V jednej minúte ľudia volali: „Hosana, Najvyššiemu!“ V druhej chvíli kričali: „Ukrižuj ho!“
- Náboženstvo zabraňuje pozitívnym vzťahom. Vyvoláva u neveriacich znechutenie z Boha, berie z manželstva oheň, zastavuje Boží prúd v uctievaní a spôsobuje nenávisť detí voči službe Bohu.
Keď to zhrniem, tak to náboženskí duchovia pribili Ježiša na kríž. Neslúžme Bohu nábožensky a monotónne. Poďme Ho uctievať v Duchu a v pravde.
| KIMBERLY DANIELS je vyhľadávanou rečníčkou na konferenciách, kazateľkou a mocnou modlitebnou bojovníčkou. Spolu s manželom Ardellom sú pastormi „Spoken Word Ministries“ v Jacksonville a vo Fort Lauderdale na Floride. Nedávno bola zvolená do mestského parlamentu v Jacksonville. Je autorkou množstva kníh, vrátane tej poslednej „Duchovné upratovanie“ (Charisma House), z ktorej pochádza aj tento úryvok. |
Duchovné dary
Horlime zdravo
Biblia hovorí, aby sme horlili o duchovné dary. „No, snažte sa horlivo o lepšie dary milosti!“ (1Kor 12,30) Pritom je v tejto vete použité veľmi silné slovo zélute, čo znamená, že po duchovných daroch máme skutočne túžiť veľmi vrúcne. Príkaz horliť za duchovné dary je Božie slovo ako každé iné, rovnako platné ako požiadavka nekradnúť či milovať blížneho. Problém je, že drvivá väčšina cirkvi o duchovné dary nestojí, neprahne po nich, v lepšom prípade je voči nim pasívna a v horšom prípade, s ktorým sa stretávame častejšie, sa veriaci, ktorí sa z nejakého neznámeho dôvodu považujú za pravoverných, rozhodli proti duchovným darom bojovať. Je podivuhodné, že ľudia, ktorí tvrdia, že veria v Boha, ktorý je nadprirodzený, nemajú o Jeho nadprirodzené pôsobenie v životoch žiadny záujem. Asi veľmi nechcú, aby Boh do ich životov v skutočnosti zasahoval.
Nikto nemôže poprieť, že charizmaticko-letničné hnutie prežíva nepomerne väčšiu expanziu ako tradičnejšie cirkevné denominácie. Je to práve preto, lebo dovolili Všemohúcemu, aby sa prejavoval v ich životoch a na zhromaždeniach nadprirodzene. V praxi sa môžu prejavovať duchovné dary cez službu pomazaných Božích služobníkov. Musíme však priznať, že aj v tomto prúde kresťanstva došlo v oblasti uvádzania duchovných darov do praxe k mnohým chybám, omylom a nedorozumeniam, špeciálne v našom regióne.
Prečo letnično-charizmatické hnutie u nás malo doposiaľ taký malý úspech?
V spomínanej epištole Korinťanom sa dozvieme, že duchovné dary sú dávané na budovanie cirkvi, okrem jedného, a to je hovorenie v jazykoch. Hovorenie v jazykoch je dané predovšetkým na osobné budovanie veriaceho. Ostatných osem duchovných darov, ktoré Pavol vymenúva, majú prispievať k tomu, aby sa cirkvi upevňovali v Kristovi a rozrastali. Odpoveďou na otázku, prečo v Čechách a na Slovensku bol tento cieľ splnený v takej malej miere je, že zrejme nešlo o duchovné dary, ale ich plagiáty, napodobeniny a v mnohých prípadoch o obyčajný náboženský podvod. V skutočnosti v prípade niektorých kruhov nejde o charizmaticko-letničné hnutie, ale o mysticizmus (myslené pejoratívne), ktorý v mnohých prípadoch zabieha do okultizmu, čarovania a klamstva. Pre tieto skupiny, ktoré sa nerozrastajú, je charakteristické, že sa špecificky orientujú na prorokovanie, videnia a sny. Samozrejme, verím, že biblické príbehy, v ktorých Boh týmto spôsobom zasahoval do životov veriacich, sú pravdivé a taktiež verím, že Boh takto môže konať aj teraz. Problém však spočíva v tom, že práve prorokovanie a videnia je možné najľahšie sfalšovať. Stále dokola počuť: „Takto hovorí Pán…“ Hovorí sa, že sú to prorocké hnutia, len sa nikam nehýbu. Zažili sme dokonca konferencie, kde každému jednému nahrali Boží odkaz preňho osobne na kazetu, ktorú si potom mohol kúpiť. Zvláštne je, že nikomu neprekáža, keď sa tieto proroctvá nenaplnia. Nikto nerobí pokánie a celá vec sa ospravedlní tým, že sme ľudia, ktorí robia chyby, a tým, ktorí volajú po poctivom používaní duchovných darov, sa dostane obvinenie, že pohŕdajú proroctvami. To, že takáto „chyba“ zdeformuje človeka, ktorý falošné proroctvo alebo videnie prijal, nikoho nevzrušuje. Takéto správanie nie je malý hriech. Páchatelia sa dopúšťajú klamstva, manipulácie a zneužívania Božieho mena. V tejto oblasti je bezbrehý priestor pre frustrovaných jedincov, ktorí nie sú úspešní v žiadnej inej oblasti. Nemôžeme sa čudovať životaschopným jedincom, ktorí neprišli o triezvy úsudok, že sa k takýmto skupinám nechcú pripojiť.
Dary, ktoré sa dajú ťažko sfalšovať
Podľa môjho názoru sú dva duchovné dary, ktoré je možné napodobniť len veľmi ťažko, a to je hovorenie v jazykoch a dar uzdravovania. Nie je náhoda, že proti jazykom a uzdravovaniu sú systematicky vytvárané predsudky. Preto je správne tieto dary obhájiť a položiť na ne väčší dôraz. Snažíme sa, aby každý, kto sa obrátil, čím skôr začal hovoriť v jazykoch, a neustále ponúkame modlitby za uzdravenie. Výsledkom je, že dochádza k ozdraveniu nášho chápania nadprirodzena, čo vyústi v to, čo je cieľom duchovných darov, a síce k budovaniu, upevňovaniu a rastu cirkvi Božej.
O jazykoch
Ako sme už spomenuli, hovorenie v jazykoch je duchový dar, po ktorom má každý veriaci túžiť. Musí ho chcieť, musí ho oceňovať. O požehnaniach, ktoré plynú pri správnom používaní jazykov, sme už na stránkach Logosu viackrát písali. Platí to stále. Modlitby v jazykoch prinášajú veľké požehnanie. Hlavným dôvodom, prečo sa usilujeme o to, aby ľudia hovorili v jazykoch je, že je dôkazom o tom, že človek prijal Svätého Ducha. Pri tomto konštatovaní však veľa ľudí pravdepodobne očervenie a začne protestovať. Začnú argumentovať a úplne v rozpore so želaním Všemohúceho vymýšľajú dôvody, že hovoriť v jazykoch netreba, a tak sa dostávajú do opozície voči Bohu. Keď Peter počul pohanov hovoriť v jazykoch pri svojej návšteve Kornélia v prímorskej Cézarei, prehlásil, že sa im stalo to isté, čo sa stalo Židom v Jeruzaleme na Letnice. „Vtedy užasli všetci veriaci z obriezky, ktorí boli prišli s Petrom, že i na pohanov je vyliaty dar Svätého Ducha; lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy odpovedal Peter: Či potom môže niekto zabrániť vode, aby títo neboli pokrstení, ktorí prijali Svätého Ducha ako aj my?“ (Sk 10,45-47)
Príkaz horliť za duchovné dary je Božie slovo ako každé iné.
V rozsahu, ktorý dovoľuje článok, sa pokúsim vyvrátiť najčastejšie argumenty proti krstu vo Svätom Duchu a hovoreniu v jazykoch. Prvým je tvrdenie, že keď človek prijme Ježiša Krista, automaticky prijíma Svätého Ducha. Toto tvrdenie môžeme veľmi ľahko vyvrátiť. Keď Pavol prišiel do Efezu, položil nasledujúcu otázku: „Či ste dostali Svätého Ducha, keď ste uverili?“ (Sk 19,2) Vieme, že neprijali vtedy, keď uverili, ale neskôr, keď sa s nimi modlil Pavol. Druhým je tvrdenie, že človek prijíma krst Svätým Duchom zároveň s vodným krstom. Aj toto je ľahko vyvrátiteľné. Práve pri zmienenej návšteve Petra u Kornélia došlo k tomu, že tí, ktorí počúvali a uverili, najprv prijali Svätého Ducha a hovorili v jazykoch a pokrstení vo vode boli až potom. Naopak, v ôsmej kapitole Skutkov Filip tých, ktorí uverili v Ježiša, pokrstil vo vode, ale Svätého Ducha prijali neskoršie, až keď prišli Peter a Ján z Jeruzalema: „... ktorí, keď tam zišli, modlili sa za nich, žeby dostali Svätého Ducha, lebo ešte nebol zostúpil na niktorého z nich, a boli len pokrstení v meno Pána Ježiša.“ (Sk 8,15-16) Tretím argumentom proti jazykom je, že dôkazom prijatia Svätého Ducha je láska. Nepleťme sa. Láska nie je dar, ale ovocie. Prejaví sa až neskôr práve ako dôsledok prijatia Svätého Ducha. Ak nie je Svätý Duch, nie je ani láska, ale len akási napodobenina vo forme pretvárky. Ďalším častým argumentom je, že nadprirodzené znamenia netreba. Nuž, Biblia hovorí, že treba. A stále platí, že je lepšie počúvať Boha ako ľudí. S argumentom, že hovorenie v jazykoch pochádza od satana, sme sa stretávali skôr v minulosti. Toto tvrdenie je nebezpečné a môže zachádzať až do rúhania sa Svätému Duchu.
Uvedené tvrdenie najlepšie porazíme tak, že budeme jazyky veľa používať a s každým, kto prijme Ježiša Krista, sa budeme hneď modliť, aby prijal Svätého Ducha a hovoril v jazykoch.
Nezabudnime: jazyky slúžia na budovanie. „Ten, kto hovorí jazykom, vzdeláva sám seba.“ (1Kor 14,4) Ak budeme dbať na správne používanie tohto úžasného daru, budú zdravo zbudovaní nielen jednotlivci, ale celá cirkev.
O uzdravovaní
Aj uzdravovanie je dôležité pre správne napredovanie cirkvi. Na rozdiel od vyššie zmieneného pseudocharizmatického hnutia, ktorého základom sú pokusy o prorokovanie, videnia a výklady snov, sa uzdravovanie dá veľmi ťažko sfalšovať. Verejnosť okamžite preverí, či bola modlitba za uzdravenie účinná a či bola chorá osoba uzdravená, prípadne sa jej uľavilo, alebo nie. Ľahko sa zistí, či modlitby za uzdravenie prinášajú ovocie, alebo nie. Ak nie, služobníci musia čestne a poctivo podľa Božieho slova skúmať, kde robia chybu, kde ich názory a teológia potrebujú poopraviť. Uplatňujú sa tu princípy, o ktorých Ježiš hovorí v 15. kapitole Jána: „… ja som ten pravý vinič, a môj Otec je vinár. Každý letorast, ktorý nenesie na mne ovocia, odrezuje, a každý, ktorý nesie ovocie, čistí, aby doniesol viacej ovocia.“ (Jn 15,1-2) Pred niekoľkými mesiacmi sme začali usporadúvať uzdravujúce zhromaždenia a už teraz je jasné, že donášajú ovocie. Ľudia sú zbavovaní svojich neduhov a získavame viacej učeníkov pre Ježiša ako v minulosti. Každý týždeň sa modlíme za takmer tisíc ľudí. Keď takto slúžime Pánovi, v praxi môžeme získať odpovede na neľahké otázky, ktoré sme si v minulosti kládli bez toho, aby sme boli ochotní niečo významné urobiť. Ujasňujeme si, akú úlohu hrá viera chorých a viera tých, ktorí sú prítomní, vrátane služobníka, ktorý sa modlí. Dostávame aj odpovede na otázku, kto sa má kedy modliť. Šestnásta kapitola Marka poukazuje na to, že klásť ruky a modliť sa za chorých môže každý, kto uveril v Ježiša: „A uverivších budú sprevádzať tieto znamenia… na chorých budú vkladať ruky, a budú sa mať dobre.“ (Mk 16,17-19) Áno, na základe tohto slova sa môže každý veriaci modliť za chorých, platí to špeciálne pre jeho okolie, rodinných príslušníkov a ľudí, s ktorými sa spontánne stretáva. Vtedy je vhodné rozumným, nie sektárskym spôsobom ponúknuť modlitbu za uzdravenie. Ďalšie slovo, ktoré hovorí o uzdravovaní, sa nachádza v Jakubovi, a to nám určuje poriadok, podľa ktorého majú prebiehať modlitby za chorých členov cirkvi. „Je niekto nemocný medzi vami? Nech si zavolá starších zboru, a nech sa modlia nad ním pomažúc ho olejom v mene Pánovom. A modlitba viery uzdraví chorého, a Pán ho pozdvihne, a jestli urobil hriechy, odpustí sa mu.“ (Jak 5,14-15) V cirkvi majú slúžiť uzdravením preverení presbyteri a modlitba je tu spojená aj s pastoračnou starostlivosťou, prípadne aj s vyznaním hriechov. V súčasnosti skúmame, ako objaviť a uplatniť dary uzdravovania, o ktorých hovorí Prvý list Korinťanom, v praxi. Po prvé, začíname vidieť, že pri niektorých služobníkoch vidno viac uzdravení a väčších ako pri iných. Po druhé, keď služobník prúdi v tomto obdarovaní, vie prekonať rôzne stresové situácie a modlitby za uzdravenie ho nevyčerpajú. Podobne ako evanjelistu nevyčerpá, keď má hovoriť stále to isté posolstvo evanjelia.
Znovu zdôrazňujem, že pri používaní duchovných darov treba preskúmať ovocie. Nestačí robiť semináre o duchovných daroch, ale treba budovať cirkev. Keď cirkev nie je budovaná a nerastie, je úplne jedno, že členovia poznajú rozdelenie duchovných darov alebo že ich vedia vymenovať po grécky. Usilujme sa budovať cirkev a Svätý Duch sám bude rozdeľovať dary a uvádzať ich do praxe.
Teraz z iného súdka. Je to neuveriteľné, ale tak ako proti veľmi potrebnému daru hovorenia v jazykoch, povstáva odpor aj proti uzdravovaniu. Už tento odpor nám hovorí o tom, že tieto dve oblasti sú pre trvalé napredovanie cirkvi zvlášť dôležité. Kritizovať liečenie a uzdravovanie nemôžu normálni ľudia. Každý normálny človek chce byť zdravý, veď je to najčastejším obsahom novoročných prianí. Nikto nechce chodiť po doktoroch, vyhadzovať peniaze za recepty, žiadny normálny človek nechce, aby jeho deti museli podstúpiť operáciu alebo aby im zdravotný stav zabránil študovať či športovať. Choroba nie je dobrá na nič, je dôsledkom ľudského hriechu rovnako ako smrť. Smrť je najväčší nepriateľ človeka a ak niekto hovorí proti uzdravovaniu, je na strane smrti, chorôb a diabla. Niekedy počujeme argument, že nás skrze chorobu chce Pán Boh niečo naučiť. Tí istí ľudia, ktorí to hovoria, však idú k lekárovi, aby ich choroby zbavil. Môžeme sa spýtať, prečo utekajú z „osožnej Božej školy“? V minulosti (vďaka Bohu, predsa len sme sa už niekam posunuli) sme počuli argument, že choroba je kríž a poukazuje sa na verše: „Vtedy povedal Ježiš svojim učeníkom: Ak chce niekto prísť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž a ide za mnou!“ (Mt 16,24) Ježiš tu jasne hovorí o tom, že nesenie kríža je dobrovoľná záležitosť – môžeš ho vziať alebo odložiť. Kríž je naša egoistická stará prirodzenosť a my ju môžeme buď zaprieť, alebo jej dať priestor. Keby bola choroba krížom, znamenalo by to, že ju môžeme hocikedy odložiť. Napríklad, ak je niekto chromý alebo má rakovinu a chcel by vycestovať za rodinou, potom by na ten čas chorobu odložil. Absurdné, však? Taktiež voči tvrdeniu, že nie vždy chce Boh človeka uzdraviť, musíme byť skeptickí. Potom by bol Boh nevypočítateľný a platilo by to aj na spasenie. Chce snáď Boh niekedy spasiť a niekedy nie? A potom, ako poznať, že Boh chce niekedy spasiť a niekedy uzdraviť, a inokedy zasa nie? A ešte jedna otázka – ak Boh nechce uzdravovať, prečo máme chodiť k lekárom? Nie sú snáď aj lekári a veda Božím nástrojom? Nie, Boh nie je nevypočítateľný. Boh chce zachraňovať a uzdravovať. To, že sa to tak nedeje vždy, nie je chybou na Jeho strane, ale na našej. Možno chýba viera alebo poznanie Boha. Jedno obdobie v živote prvej cirkvi muselo byť fantastické. Je napísané, že všetci boli uzdravení: „A schádzalo sa i množstvo z okolitých miest do Jeruzalema, ktorí niesli nemocných a takých, ktorých trápili nečistí duchovia, a boli všetci uzdravení.“ (Sk 5,16) Ak však vidíme, že sme to ešte nedosiahli, vidíme, že nie všetci sú uzdravení a stane sa aj to, že zomrú v mladom veku, malo by nás to viesť k tomu, že budeme ešte viacej hľadať Pána v tejto oblasti. To, že tieto udalosti sú živnou pôdou kritikov uzdravenia, je iba ich hanba.
Usilujme sa budovať cirkev a Svätý Duch sám bude rozdeľovať dary a uvádzať ich do praxe.
Niekoľko záverov
1. Duchovné dary sú dobré a Biblia nám prikazuje, aby sme ich hľadali, túžili po nich a praktizovali ich.
2. Duchovné dary slúžia na budovanie a rozrastanie cirkvi a v prípade, že niektoré spoločenstvo tvrdí, že „prekypuje“ duchovnými darmi a pritom sa nerozrastá, skôr naopak, znamená to, že nejde o duchovné dary, ale o náboženské podvody.
3. Najčastejšie sa falšuje prorokovanie, videnia, výklady snov, prípadne výklad jazykov. Tvrdenia sú zamerané na budúcnosť, preto sú nepreskúmateľné a v budúcnosti sa preskúmavať zabudne.
4. Boh chce, aby každý veriaci hovoril v jazykoch a používal ich na vlastné budovanie.
5. Choroba nie je dobrá na nič, je dobré sa modliť za uzdravenie, no ešte lepšie je byť zdravý a modlitbu nepotrebovať.
6. Ak vo svojich zboroch urobíte korekcie podľa vyššie uvedených myšlienok, budete vidieť, že vaša cirkev ozdravie a začne sa rozrastať.
7. Upozorňujem, že korekcie v uvedených oblastiach sa nerobia ľahko. Kto je lapený do tejto pase, stratil schopnosť sebareflexie a realita je hodnotená cez zastretie a hmlu.