Header

Počet prístupov:

  

  

 AKTUALITY U NÁS 

 Ak potrebuješ informáciu, alebo modlitbu napíš nám e-mail: 

jeziskristuszije@gmail.com 

IZRAEL- aktuality noviny DELET

 

  ---------------------------------------------------- 

   Ak máš záujem o knihu    ,, Môj boj proti neviteľnému nepriateľovi ,,  v tlačenej forme pošli prosím objednávku na

e-mail:

jeziskristuszije@gmail.com

,, V prípade, že Vám kniha neprišla prosíme o zaslanie opätovnej objednávky ,, 

AKCIA 

Cena za 1 ks - 3 € + poštovné

Cena za 2 ks - 4 € + poštovné

  

Kniha

 

KNIHY NA STIAHNUTIE DO PC, mobilu, tabletu  

Kniha od Mariána Červeníka - Martinus

Kniha od Mariána Červeníka na stiahnutie v EPUB do mobilu prípadne tabletu  

Stránky kde sa dajú stiahnúť knihy - Môj boj proti ...... 

Kniha od Mariána Červeníka na čítanie v PC

-----------------------------------------

 AKTUALITY   

  Evolúcia je podvod !!! 

 

  

 -----------------------------------------

Je Boh autorom utrpení, ktoré sú na tomto svete?

 

Nikdy neobviňuj Boha !!! 

  

Nemáš istotu spasenia 

 

-----------------------------------------

Pomôžte zastaviť antisemitizmus, pokiaľ je čas ! 

 

Vyhlásenie solidarity slovenských kresťanov s Izraelom

----------------------------------

  

 

 Kresťanské internetové televízie

 

 

 

 

 

                 

 

 

Fyzické utrpenie Krista (lekárske hľadisko)

 

 

Fyzické utrpenie Krista bolo veľmi veľké, no Kristus prežíval omnoho väčšie duchovné utrpenie. Koniec koncov, Boh si vybral svojich služobníkov, ktorých obdaril stigmami na rukách, nohách a boku (sv. František z Assisi, sv. Edita Steinová, sv. páter Pio), alebo služobníkov, ktorí vo svojich víziách prežili utrpenie Krista (bl. Anna Katarína Emmerichová, Mária Valtorta).

Pokúsime sa priblížiť Ježišovo fyzické utrpenie, ktoré prežil od Getsemanskej záhrady, cez bičovanie, korunovanie tŕním, nesenie kríža, samotné ukrižovanie až po utrpenie na kríži a smrť. V prvom rade sa budeme pridržiavať evanjelia, ale aj výskumov vedcov a v konečnom dôsledku aj o poznatky zo skúmania Turínskeho plátna. V poslednej dobe výskumy dávajú veľký predpoklad pravosti tomuto plátnu, v ktorom podľa tradície bolo zavinuté Ježišovo telo v hrobe. Aj keby to nebola pravda, že Ježiš bol v tom plátne zavinutý, nech nám to poslúži ako dôkaz utrpenia človeka, ktorý bol podľa odtlačkov bičovaný a ukrižovaný. Lepšie si budeme môcť predstaviť muky a utrpenie spôsobené rímskymi vojakmi odsúdencom.

Potenie krvou

Ježiš „sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi“. (Lk 22,43-44) Potenie krvou sa nazýva hematodróza. Nie je to bežný stav, ale môže sa objavovať ako sprievodný znak vysokého stupňa psychického stresu. Deje sa pritom to, že silný nepokoj spôsobí vylučovanie chemickej látky, ktorá naruší kapiláry v potných žľazách. Nastane slabé krvácanie do žliaz a pot sa dostáva na povrch zmiešaný s krvou, ktorej je však len nepatrné množstvo. Tento stav spôsobuje náhle zjemnenie pokožky, takže keď Ježiša na druhý deň bičovali rímski vojaci, jeho pokožka bola na to veľmi citlivá.

Bičovanie

„Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa.“ (Jn 19,1-2) Z histórie vieme, že v mnohých prípadoch odsúdenca pred ukrižovaním bičovali. Bol to trest nepredstaviteľne krutý. Rimania na bičovanie používali niekoľko druhov bičov: a) Flagnum romanum – pozostával z dvoch až troch kožených remencov, ktoré boli zakončené olovenými guľôčkami v tvare šípky. b) Fiagela – druh knuty, ktorá tvrdým úderom mohla zlomiť kľúčnu alebo chrbtovú kosť, a tak sa používala miernejšie. c) Flagra – železné retiazky, zakončené maličkými kovovými činkami alebo baraními kostičkami. Keď biče zasiahli telo, spôsobili hlboké podliatiny, ktoré sa pri ďalších úderoch otvorili. Na biči boli pripevnené aj ostré kúsky kostí, ktoré sa pri úderoch zarezávali hlboko do tela a občas dotrhali chrbát obete až tak, že bolo vidieť chrbticu. Údery biča padali na plecia, na chrbát po celej jeho dĺžke, na sedacie svaly, ba dokonca aj na stehná. Ako hovoria stopy na plátne, celé telo od hrudi počnúc, cez brucho, stehná a vzadu z chrbta cez bedrá až po lýtka je posiate drobnými ranami, ktoré sú od seba vzdialené asi 30 mm. Ide o stopy po bičovaní bičom, ktorý používali rímski vojaci.

Stĺp bolesti bol široký a krátky, mal niečo vyše dvoch stôp, takže odsúdenec, vyzlečený zo šiat, bol nútený napnúť kožu, aby sa korbáče ľahšie do nej dostali. Historici sa rozchádzajú v otázke počtu rán. Jedni tvrdia, že nebol zákonom určený. Bol ponechaný na rozhodnutie sudcu alebo fantáziu katov. Iní hovoria, že zvyčajne pozostávalo z 39 úderov, ale často to bolo omnoho viac, podľa nálady dotyčného vojaka. Avšak, ak bičovanie tvorilo súčasť trestu ukrižovania, podľa rímskeho zákona počet úderov nesmel byť vyšší ako 30, aby odsúdenec nezomrel skôr, ako ho ukrižujú. Iní tvrdia, že bičovanie sa obmedzovalo na štyridsať úderov. Mnoho učencov verí, že Pilát pôvodne rozkázal Ježiša zbičovať ako plný trest a odsúdenie na smrť ukrižovaním prišlo iba ako odozva na hlučný dav, že prokurátor neochraňuje poriadne Cézara proti tomuto zvodcovi, ktorý si údajne žiada byť Kráľom Židov. Presný počet rán, ktoré Ježiš dostal, z plátna nevieme presne určiť. Niektoré sa zlievajú, niektoré nie sú dostatočne zreteľné, ale podľa výpočtov ide asi o 120 rán. Rany sú usporiadané v dvoch smeroch, odlišným sklonom. Z toho možno usudzovať, že Ježiša bičovali dvaja vojaci, jeden vyššej a druhý nižšej postavy.

Istý lekár, ktorý sa hlbšie venoval následkom rímskeho bičovania, povedal: „Ako bičovanie pokračovalo, údery zasahovali hlbšie ležiace kostrové svalstvo a trhali ho na visiace pruhy trasúcich sa krvavých kusov mäsa.“ Cirkevný historik Euzébius popísal v 3. storočí toto bičovanie slovami: „Trpiacemu sa odhalili žily a bolo mu vidieť aj samotné svaly, šľachy a vnútornosti.“ Vieme, že mnoho ľudí pri tomto druhu bitia zomrelo skôr, ako mohli byť ukrižovaní. Obeť bičovania zakúsila obrovskú bolesť a nakoniec dostala hypovolemický šok. Hypoé znamená nízky, vol hovorí o objeme a emic znamená krv, teda hypovolemický šok znamená, že človek trpí následkom náhlej straty veľkého množstva krvi. Spôsobuje to štyri veci: a) srdce ako o závod pumpuje krv, ktorá tam nie je; b) krvný tlak prudko klesne, čo spôsobí zamdlenie alebo kolaps; c) obličky prestanú produkovať moč, aby udržali v tele zostávajúci obsah tekutín; d) dotyčný začne byť veľmi smädný, pretože telo si žiada tekutiny ako náhradu strateného objemu krvi.

Dôsledkom bičovania bolo, že keď sa Ježiš potácal strmou cestou na popravisko na Kalvárii a niesol priečne brvno kríža, bol v hypovolemickom šoku. Nakoniec odpadol a vojak prinútil Šimona, aby niesol kríž namiesto Ježiša. Neskôr sa dočítame, ako Ježiš povedal: „Som smädný“ a vtedy mu podali špongiu namočenú v octe. Pre tieto hrozné následky bičovania niet pochybností, že Ježiš bol už predtým, než mu klincami prebili ruky a nohy, vo vážnom, ba až kritickom stave.

Ukrižovanie

Na Golgote Ježiša ukrižovali. Ako to asi prebiehalo? Legionár nahmatal jamku vpredu na zápästí. Zabíja ťažký, štvorcový tepaný železný klinec cez zápästie, hlboko do dreva. Rýchlo sa presúva na druhú stranu a zopakuje to isté, dávajúc pozor nepritiahnuť príliš ruky, ale nechať istú ohybnosť a pohyb. Niektorí mystici tvrdia, že Ježišovi museli druhú ruku natiahnuť do pripravenej vzdialenej diery na klinec, čím mu vykĺbili obidve ramená.

Ľavá noha je zatlačená  pod pravú nohu a s oboma natiahnutými nohami, špičkami smerom dole je zabitý klinec cez klenbu každej končatiny, nechajúc kolená mierne pohyblivé. Teraz je obeť skutočne ukrižovaná. Ako sa pomaly zavesí s väčšou váhou na klincoch zabitých v zápästí, začne vyrážať neznesiteľná bolesť cez prsty, celé ruky explodujúc v mozgu - klince v zápästí robia tlak na mediánne nervy.

Pri snahe  sa zdvihnúť a zabrániť tomuto mučivému našponovaniu, necháva svoju plnú váhu na klinci na nohách. Znovu prichádza prenikavá bolesť, keď klinec rozodiera nervy medzi kosťami priehlavku na nohách. V tomto bode, keď sa ruky unavia, zachvátia svaly obrovské vlny kŕčov, zvierajúc ich hlbokou, neustávajúcou, pulzovitou bolesťou. Pri týchto kŕčoch nastáva neschopnosť  sa pozdvihnúť vyššie. Vysiac na svojich rukách, sú prsné svaly paralyzované a medzireberné svaly sú nefunkčné. Do pľúc sa môže dostať vzduch, ale nemôže byť vydýchnutý.  Ježiš bojuje o hoci aj jeden malý nádych, skúšajúc sa zodvihnúť. Ale nakoniec sa kysličník uhličitý nahromadí v pľúcach a v krvnom obehu a kŕče čiastočne ustúpia.  Prerušovane je schopný sa vytlačiť vyššie, aby vydýchol a nadýchol sa životodarného kyslíka. Bolo to nepochybne počas tohto obdobia, kde vyriekol sedem krátkych viet, zaznamenaných takto:

Prvá, pozrúc dole na rímskych vojakov hádžúcich los o jeho vcelku utkané rúcho, „Otče, odpusti im, lebo nevedia čo činia."
Druhá, kajúcnemu zlodejovi, „Dnes budeš so mnou v raji."
Tretia, dole pozerajúcemu zhrozenému, zarmútenému mladému Jánovi - milovanému apoštolovi - povedal, „Hľa, tvoje matka. „ Potom, hľadiac na svoju matku Máriu, „Hľa, žena, tvoj syn."
Štvrtá je výkrikom zo začiatku 22. Žalmu, „Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?"
Ježiš zažil hodiny nekončiacej bolesti, cykly zvierajúcich kŕčov, prerušované čiastočné dusenie, pálivú bolesť, keď je trhané tkanivo z jeho rozorvaného chrbta, ako sa pohybuje hore a dole po drsnom dreve.

Potom začína ďalšia agónia - hrozná drvivá bolesť hlboko v hrudníku, ako sa pomaly napĺňa osrdcovník sérom a začína stláčať srdce. 
Takmer je už koniec. Strata tkanivovej tekutiny dosiahla kritickú úroveň, stlačené srdce sa snaží pumpovať ťažkú, hustú, stagnujúcu krv do tkanív, zmučené pľúca sa freneticky snažia nabrať v malých hltoch vzduch. Zjavne dehydrované tkanivo posiela do mozgu záplavu stimulov. Ježiš zalapá po dychu na piaty výkrik, „som smädný." Špongia namočená do lacného, kyslého vína, čo je hlavný nápoj Rímskych legionárov, je pozdvihnutá k jeho perám. Ale evidentne neprijíma nič tekuté.

Teraz je telo Ježiša  v extrémoch a môže cítiť chlad smrti ako presakuje jeho tkanivom. Toto precitnutie mu prináša Jeho šieste slová, vyrieknuté pravdepodobne o trochu silnejšie než šepkanie, „ Je dokonané." Jeho misia nápravy je ukončená. Konečne môže nechať svoje telo zomrieť.

Ešte raz s poslednou vlnou sily, znovu zaprie svoje rozorvané nohy o klinec, narovná ich, hlbšie sa nadýchne a vysloví jeho siedmy, posledný výkrik, „Otče! Do tvojich rúk porúčam svojho ducha."

Ostatné už poznáte. V súlade s dodržaním Sabatu, židia požiadali odsúdeného zabiť a sňať z kríža. Zvyčajná metóda ukončenia ukrižovania bola polámanie kostí predkolení. Toto zabránilo obeti zdvihnúť sa, a takto sa nemohlo uvoľniť napätie hrudných svalov a dochádza k uduseniu. Nohy zlodejov boli polámané, ale keď prišli vojaci k Ježišovi, videli, že je to zbytočné.

Prebodnutie kopijou

Zjavne chcel mať  legionár  dvojnásobnú istotu smrti, tak pichol kopiju cez piaty medzirebrový priestor, nahor cez osrdcovník do srdca. 34 verš 19 kapitoly evanjelia podľa Jána nás informuje: „a okamžite vyšla krv a voda." To znamená, že tam bol únik vodnej tekutiny z vaku obkolesujúceho srdce, čo dávalo posmrtný dôkaz, že náš Pán nezomrel typickou smrťou pri ukrižovaní - udusením, ale na zlyhanie srdca (doslova roztrhnutie srdca) kvôli šoku a stlačeniu srdca tekutinou v osrdcovníku.

Áno, Kristus všetko toto vytrpel kvôli nám, no nekonečne väčšie utrpenie, ktoré nikto nevidel, sa odohrávalo v jeho duši - tiaž všetkých hriechov všetkých ľudí všetkých čias do Adama až po koniec sveta - sústredené v jednom jedinom človeku - Kristovi. Toto opisované fyzické utrpenie sa oproti duchovnému utrpeniu javí ako sotva citeľný závan vánku. Až v nebi plnosťou pochopíme, čo Kristus chcel a aj vytrpel namiesto nás, aby sme my nemuseli toto všetko podstúpiť za svoje hriechy.  Ak chceš, skús sa úprimne pomodliť túto modlitbu:
Drahý Pán Ježiš, priznávam, že som hriešny človek a potrebujem tvoje odpustenie. Verím, že si zomrel na kríži za moje hriechy a vstal si z hrobu, aby si mi dal život. Viem, že si jediná cesta k Bohu a teraz chcem prestať s neposlušnosťou voči Tebe a začať žiť s Tebou. Prosím, prepáč mi, odpusti mi, zmeň môj život a ukáž mi, ako Ťa spoznávať. Amen.

zdroj: http://www.misie.sk/index.php?option=com_content&view=article&catid=120%3Avieroune-temy&id=442%3Afyzicke-utrpenie-krista-lekarske-hadisko

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

 

 

 

POTRAT JE VRAŽDA !!!!

ŽENA VIDELA SVOJE POTRATENÉ DIEŤA AKO TRPELO

 

(LiveActionNews) – Existuje veľké množstvo dôkazov o tom, že nenarodené deti cítia bolesť, minimálne od 20. týždňa tehotenstva. Istý lekár však vyrozprával hrozný príbeh o tom, ako doslova videl bolesť na tvári (živo) potrateného dieťaťa.
Podľa čŕt ich tváre môžeme povedať, že potratené plody cítia bolesť, hovorí pôrodník MuDr. Matthew Bulfin... Opísal prípad 25-ročnej ženy, ktorej bol podaný prostaglandín, aby potratila. Svoj plod vypudila uprostred noci. Predtým, než prišla zdravotná sestra, bola svedkom toho, ako „[plod] sebou hádzal a mal na tvári príšernú bolesť. Vedela, že plod trpel“.
Prostaglandín je hormón, ktorý sa používa na vyvolanie pôrodu u žien podstupujúcich určité typy potratov. V tomto prípade bola žene pravdepodobne podaná dávka prostaglandínu bez injekcie, ktorá by zabila dieťa. Prípadne táto injekcia zlyhala. Tak či onak, dieťa sa narodilo živé a zdá sa, že s extrémnymi bolesťami.
Bolesť dieťaťa bola s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobená hrozne násilnými kontrakciami, ktoré boli spôsobené prostaglandínom. Tieto sťahy, tzv. tetanické kontrakcie, môžú byť také silné, že deti, ktoré sa rodia vďaka prostaglandínu, majú modriny po celom tele. Samotné kontrakcie môžu dokonca dieťa zabiť.
Keďže sa pri tomto druhu potratu často rodia deti živé, zvyčajne sa zabíjajú jedom ešte pred podaním prostaglandín. Jasné, že dostať injekciu s jedom môže byť pre dieťa bolestivé. Ale vzhľadom k tomu, že dieťa zomrie vo vnútri matky - skryté - ani potratár, ani matka nie sú svedkami utrpenia dieťaťa.
Nevieme či bola bolesť dieťaťa, o ktorej hovorí Dr. Bulfin, spôsobená násilnými sťahmi alebo nejakými inými látkami, ktoré sa používajú pri potrate, či len tým, že ho priskoro nútili vstúpiť do vonkajšieho sveta. Ani nevieme, čo sa stalo so ženou, ktorá bol svedkom kŕčov a smrti svojho dieťaťa. Pravdepodobne jej povedali, že potrat bude jednoduchým riešením jej problému. Vstúpi dnu, podstúpi operáciu a bude o ňu postarané.
Namiesto toho jej pred očami zomrelo dieťa brutálnou smrťou. Emocionálna trauma, akú zažila pri tejto udalosti, musela byť extrémna.
Priests for life (Kňazi za život) zverejnili toto video pro-life pôrodníka, ktorý vysvetľuje prostaglandínové potraty a ukazuje telá dvoch detí, ktoré boli zabité týmto spôsobom. Vo videu, pôrodník špekuluje nad tým, že jedno z dvoch detí, ktoré sú na ňom ukázané, sa tiež narodilo ako živé.

https://www.youtube.com/watch?v=HDj12ffvpgY

https://www.lifenews.sk/node/7987

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

POTRAT JE PRED BOHOM VRAŽDA !!!!

 

 

 

SRDCERVÚCE PRÍBEHY ŽIEN , KTORÉ BOLI NA POTRATE

 

Naša spoločnosť je neustále bombardovaná pro-choice rétorikou, ktorá hovorí, že potrat je niekedy nutný. Počúvame tiež slová žien, ktoré mali potrat – ako napr. Cecile Richardsovej, ktoré hovoria o tom, že ich potraty boli správne. Ale nech akokoľvek potláčajú svoje emócie alebo jednoducho klamú, potrat nikdy nie je šťastným koncom.
Potrat zabije dieťa a matku ponechá žiť po zvyšok svojho života s vedomím, že vzala život svojmu dieťaťu. Nič nevynáša lepšie na svetlo bolesť ako slová priamo z úst bežných matiek, ktoré mali potrat a ktoré veľké média ignorujú.
Na rozdiel od Richardsovej tieto ženy nemajú čo získať z toho, že sa so svojimi príbehmi podelia. Len dúfajú, že pomôžu ostatným matkám vybrať si život.
Lori Nerad, bývalá národná predsedkyňa organizácie Ženy vykorisťované potratom (Woman Exploited by Abortion):
„Dva týždne po potrate som šla do práce. Potácala som sa do kúpeľne. A tam, s manželom po boku, som zo seba dostala časť svojho dieťaťa, ktorá doktorovi unikla. Bola to hlava môjho dieťaťa... Budievala som sa uprostred noci, mysliac si, že počujem ako plače nejaké dieťa. A stále som mávala nočné mory, v ktorých som sa musela pozerať sa na to, ako je predo mnou moje dieťa roztrhané. Jednoducho mi moje dieťa chýba. Neustále sa prebúdzam a chcem svoje dieťa dojčiť, chcem si svoje dieťa držať. O tom, že budem zažívať niečo takéto, sa mi doktor nikdy nezmienil.“
Abby Johnson, zakladateľka organizácie And Then There Were None:
Jeden deň sa ma moja dcéra (z ničoho nič) opýtala, či raz v nebi bude môcť vidieť svojich súrodencov. Spýtala som sa jej, ako to myslí... úprimne, bolo to s nádejou, že nehovorí o mojich dvoch potratoch. Povedala, že vie, že som bola na dvoch potratoch a chcela vedieť, či niekedy vôbec stretne tieto deti, pretože mi povedala, že jej chýbajú v jej srdci. Nikdy som nevedela, že takýto žiaľ prejde aj na moje deti.
Keď som šla na tieto potraty, nikdy som nepremýšľala o tom, aký vplyv to bude mať na ostaných. Nemyslela som na svoje budúce deti. Nikdy som nemyslela na to, ako im budem musieť vysvetliť svoje sebectvo. Moje potraty žijú vo mne a bohužiaľ žijú aj v nich.
Ashley Granger, manželka, matka a študentka sonografie:
Teraz, keď má môj syn 4 roky, občas sa pozriem na jeho sladkú tvár a premýšľam, aké črty by malo moje ďalšie dieťa. Stále mávam sny o tom, ako si jeho alebo ju držím a je pre mňa veľmi smutné myslieť na to, že som okradla svojho syna o súrodenca. Môžete sa opýtať, prečo sa jednoducho nesnažím počať pre neho súrodenca teraz? Nuž rada by som, ale môj manžel a ja zápasíme s neplodnosťou už dva a pol roka. Nikdy som si nepomyslela, že nebudem môcť otehotnieť, keď budem chcieť! Každý večer sa môj sladký chlapec modlí k Bohu za súrodenca a zakaždým, keď počujem tie vzácne modlitby, bolí ma srdce pre to, čo som urobila. Vzhľadom na to, že potrat už nie je ľahké spätne napraviť alebo tento problém nejako vyriešiť... Je to problém a zanecháva na budúce generácie trvalý vplyv.
Katrina Fernadez, katolícka humoristická redaktorka periodika Patheos:
„Zabila som dve z mojich detí, olúpila som svojich rodičov o vnúčatá a zavraždila súrodencov môjho syna. Tie potraty mi priamo spôsobili chorobu známu ako slabosť krčka maternice, ktorá vyústila do predčasného pôrodu môjho ďalšieho syna, ktorý v roku 2001 zomrel po týždňovom boji v inkubátore. Nesmierne utrpenie, ktoré som si petrpela a ktoré som spôsobila iným spolu s pocitom viny ma takmer dohnali k samovražde. Každopádne som zbabelec.“
Addie Morfoot, matka, spisovateľka:
„Ross mi rád hovorí, že Annie je anjelom strážnym nášho syna, no tá myšlienka ma desí. Naozaj chcem, aby mal môj syn za ochrancu niekoho, koho som sa ako matka vzdala? Koho existeciu som predčasne ukončila? Musí byť taká rozhnevaná, sklamaná a utrápená. Nechala som si jej ultrazvukové snímky spolu s charakteristikou „Je to dievča!“ a pohľadnicou, ktorú mi spolu s ornamentom viacnočného stromčeka a s vyrytým dátumom Anninho termínu poslal môj najlepší priateľ. Rodičia mi ju dali v ten týždeň, keď som zistila, že som tehotná. Mám ich odložené a zamknuté v skrini v spálni svojho syna. [...] Ale Annie ma stále prenasleduje. Keď sa blíži termín jej narodenia alebo keď má náš syn zlý kašeľ alebo keď sa šlo mojej sestre narodiť dievčatko - myslievam na Annie. A raz za rok - na jej narodeniny – sa rozplačem. Premýšľam nad tým, aké by bolo, keby som si ju držala v náručí. A potom ju prosím, aby pochopila, že som to urobila preto, lebo som si myslela, že je to pre moje dieťa to najlepšie.“
Beatrice Fedor, členka kampane Silent No More:
„Spláchla som svoje dieťa do záchoda. Bolo to desivé. Spromovať mi to však nepomohlo. Dnes je to už devätnásť rokov, čo nemám titul. [...] O sedem rokov neskôr som bola znovu tehotná. Otec bol dvakrát starší ako ja a bol hrubý. Potrat bol rýchlym riešením ako od tohto násilníka uchrániť seba aj svoje dieťa. S veľkou úzkosťou som teda šla na kliniku. Uspali ma. Keď som sa prebudila s krvou na nohách, rozplakala som sa a bola som na utišujúcich liekoch. Hlbšie a hlbšie som sa potápala do depresie a do samovražedných myšlienok.
Potom som stretla svojho manžela a on priviedol do môjho života Ježiša, ale stále to bolelo. Keď som čakala naše prvé dieťa, moje potraty znovu vyšli na povrch a ohromil na pocit viny. Išla som do poradne a začala som sa liečiť. Neskôr som sa zúčastnila obnovy Vineyard Retreat Rachel a konečne som bola schopná odpustiť sebe samej a nájsť pokoj.
Od tých potratov som si sľubovala, že ma zbavia dvoch krízových situáciách a namiesto toho ma skoro zničili. Ale pre všetkých tých, ktorí sú zranení, je tu nádej a práve pre nich som členkou Silent No More.“
Jewels Green, bývalá pracovníčka a hovorkyňa potratovej kliniky:
„[...] v polovici 10. týždňa tehotenstva som 6. januára 1989 šla na potrat. Skoro ma to zabilo. Nie, nie ten chirurgický zákrok, ale jeho psychologické následky. Po svojom potrate som sa trikrát pokúsila o samovraždu a nakoniec som skončila na psychiatrickom oddelení všeobecnej nemocnice na mesačnom liečení. [...] Pracovať v autoklávnej miestnosti nebolo nikdy ľahké. V každej banke plnej potratených častí tiel detí som videla svoje stratené dieťa. Raz v noci po práci s autoklávom boli moje nočné mory o mŕtvom dieťati také hrozné a desivé, že som šla za riaditeľkou kliniky, aby som jej povedala o svojich pocitoch. Bola veľmi chápavá, otvorená, úprimná a bolestne priama, keď mi vravela: „To, čo tu robíme, je že ukončujeme život. Čisto a jednoducho.““
Brice Griffin, zakladateľka Charlottinho centra pre ženy:
„Potom, čo som [po potrate] driemala, dychtivo som sa chcela dostať späť na pódium do baru. V celom D.C. nebolo dosť whisky na to aby ma uspokojila – ani v tú noc a ani v inú noc ešte po mnoho mesiacov. Keď som sa ráno sa po svojom potrate prebudila, Brian sa ma pýtal, ako som spala. Povedala som: „Ako bábätko.“ On povedal: „Chceš povedať ako vrahyňa bábätka?!“ [...] Mesiace po tom, som nevedela nič okrem toho, že chcem zomrieť. Smrť bola jediným istým únikom z hroznej jamy, ktorá sa vytvorila v mojej duši. Prosila som o terapiu. Kričala som o pomoc. Ale len vo vnútri. Ako by som mohla priznať to, čo som urobila?
Tak som to v sebe zakopala. Nikto iný to nepotreboval vedieť. Nepotrebovala som, aby ma súdil ešte niekto iný tak kruto, ako som seba samú súdila ja.
Počas niekoľkých ďalších rokov som sa prebíjala životom. Občas som sa cítila šťastná a inokedy zas odsúdená. Jedného dňa som sa ponáhľala počuť kázeň o. Larryho Richardsa o spovedi. Povedal (voľne citované): „Ak ste boli na potrate, priznajte to. Vaše dieťa sa za vás modlí v nebi.“ Môj hrudník sa sťažka dvíhal pod nekontrolovateľnými vzlykmi. Bežala som domov, aby som si dohovorila spoveď s mojím drahým kňazom. Tam v spovednici, znova vzlykajúc, som naozaj čakala, že ma zasiahne blesk. A teraz som tam sedela a uznávala som, že som vinná z najhoršieho možného hriechu, z vraždy. Môj milý kňaz sa usmial, podal mi krabicu s papierovými vreckovkami a povedal: „Boh je tak rád, že ste tu. Bude vám odpustené, ale budete potrebovať uzdravenie.“ Potom pokračoval a povedal mi o Rachel’s Vineyard, službe zameranej na uzdravenie z potratu.
Toto je len osem žien, ktoré hovoria o následkoch svojich potratov. Ich životy sú poznačené bolesťou a ľútosťou. Životy strávené túžbou po dieťati, ktoré si nikdy nemohli podržať v náručí. Dátumy termínov prichádzajú a odchádzajú a vždy prinesú ďalší rok ľútosti. Potrat nie je len niečím, čo sa vykoná jedného dňa. Trvá celý život.

DÁTUM ZDROJA: 02. Dec 2014

ZDROJ: LifeSiteNews

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

,, Zaujímavé články z novín ,,

 

 

Prosím prečitajte si tento varovný článok  z jedných nemenovaných novín.             ( Okultizmus znamená - skryté, nadprirodzené, tajomné )

Tento článok ma poburil a zároveň potvrdzuje satanove klamstvá a nebespečenstvo okultizmu. Čo je najdôležitejšie povedať, že Pán Ježiš nerobí zázraky akože ?! Ženy z týchto príbehov by určite boli tehotné a zdravé, keby prosili jediného a pravého Boha Pána Ježiša Krista. Je len jediný pravý Boh Otec, Syn Ježiš a Duch Svätý stvoriteľ a satan je stvorený porazený klamár a otec lži.  U týchto žien nádej je a môžu byť ešte tehotné a v úplnom zdraví, a to najdôležitejšie hlavne spasené.  ,,Ale iba v mocnom mene Ježiš,, Iba Ježiš Kristus je jediná legálna cesta do duchovného sveta. Tieto ženy sú ďalším živím svedectvom satanovho klamstva, a neľutosti.

 

 

5 Mojžišova - 18:9,10,11,12,13 - Keď vojdeš do zeme, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh nebudeš sa učiť robiť podľa ohavnosti tých národov. Nenajde sa u teba nikto taký, kto by viedol svojho syna alebo dcéru cez oheň ani veštec ani planetár ani zaklinač ani čarodejnik, ani bosorák ani dopytujúci sa vešteckého ducha ani vedomec alebo taký, ktorý by sa niečo pýtal mŕtvych.Lebo ohavnosťou je Hospodinovi každy, kto to robí a práave pre tie ohavnosti ich vyháňa Hospodin, tvoj Boh od tvojej tvári.

Skutky Sv. Apoštolov - 13:8,9,10 -  Ale sa im protivil Elymasčarodejník- lebo tak sa prekladá jeho meno - a hľadal odvrátiť prokonzula od viery. Ale Saul, ktorý sa volá i Pavel, zrazu naplnený Svätým Duchom, pozrel uprene na neho a povedal: Ó, ty plný všetkej ľsti a každej nešľachetnosti, synu diablov, nepriateľu každej spravedlivosti, či neprestaneš prevraciať priame cesty Pánove? A hľa ruka Pánova prijde na teba, a budeš slepý a nebudeš vidieť do času. A naskutku pripadla na neho mrákava a tma, a chodiac dookola hľadal, kto by ho viedol za ruku.

* 2 Korinťanom - 11:14,15 - A nie div, lebo veď sám satan sa pretvaruje na anjela svetla. Nuž teda nie je to veľkou vecou, ak sa jeho služobníci pretvarujú, ako čo by bol služobníkmi spravodlivosti, ktorých koniec bude podľa ich skutkov.

 

 

Neviditeľné bábätká

Metódy liečiteľa z Košút vyvolali falošné tehotenstvo u desiatok jeho klientok

17.10.2011

 

 

Nenaplnená túžba po dieťati vie byť niekedy taká silná, že rozum ide bokom. Žena, ktorá chce byť mamou, je ochotná urobiť čokoľvek, len aby mala bábätko. Hoci aj podstúpiť „liečbu“ u človeka, ktorý síce nemá príslušné vzdelanie, ale je presvedčený o svojich nadprirodzených schopnostiach. V Košútoch pri Galante „ordinuje“ v prerobenej garáži rodinného domu liečiteľ Robert Popluhár, ktorý vo viacerých prípadoch zneužil slepú dôveru žien a nahovoril im, že čakajú neviditeľné bábätká. Ženám rástli brušká aj prsia, cítili pohyby plodov, nakupovali výbavičky, platili liečiteľovi nemalé sumy za seansy pozostávajúce z lúskania prstami. O to trpkejšie bolo ich sklamanie, keď očakávaný pôrod neprišiel. Liečiteľ sa svojim pacientkam pochválil, že u neho takýmto spôsobom otehotnelo až päťdesiat žien. Tehotná s dvo­jičkami je dokonca aj jeho nová životná partnerka.

Príbeh prvý:

Podnikateľka Soňa má tridsaťsedem rokov. Má už takmer dospelú dcéru z minulého vzťahu, ale jej nový partner chcel dieťa. „Liečiteľ mi povedal, že desiateho novembra ráno o trištvrte na sedem máme mať sex. O trinásť dní potvrdil, že oplodnenie sa podarilo. Urobila som si tehotenský test, bol negatívny. Robert nám vravel, že to ani nebude viditeľné. Povedal, že to tak aj ostane. Začalo mi rásť brucho, v januári mi povedal, že čakám dvojičky. Verila som mu,“ nechápavo krúti hlavou Soňa.  Pred „otehotnením“ vážila 62 kíl, na konci 76 kíl. Menzes jej úplne vynechal. 
„Môj lekár sa mi len smial, že iste tehotná nie som. Nedal mi ani tehotenskú knižku. Termín pôrodu som mala mať 14. augusta o dvanástej. Ale nič sa nestalo. Moja dcéra aj partner sa na deti tak veľmi tešili. Ale čo mám teraz urobiť s týmto bruchom?“ pýta sa Soňa a tisne si ruky na bruško, ktoré naozaj vyzerá ako tehotenské. Na otázku, koľko ich celý ten „špás“ stál, iba bezmocne povie, že za každú návštevu platili desať až dvadsať eur. „Chodili sme aj trikrát do týždňa. Vyšetrenie vyzeralo čudne. Lúskal prstami, pozeral sa mi do očí. Tvrdil, že v minulosti upadol do kómy a keď sa prebral, zistil, že zhora dostal nejaké liečiteľské schopnosti. Celé „tehotenstvo“ ma stálo asi päť- či šesťtisíc eur, nakúpili sme oblečenie, výbavičku. Skončila som nakoniec u psychológa. Keď sme mu to vyčítali, odbil nás s tým, že sme k nemu prišli dobrovoľne. Strašne nás oklamal. Mám plnú izbu detských vecí, nemôžem tam ani vkročiť,“ poznamenáva Soňa. Záujemkyniam o „liečbu“ odkazuje: „Len nech tam, preboha, nejdú. Dokáže ľudí dostať  do nejakého divného stavu. Akoby vás zhypnotizoval...“

Príbeh druhý:

Manažérka Milena má tridsať rokov. K liečiteľovi do Košút prišla na odporúčanie známych. „Išla som za ním kvôli manželovi, ktorý mal vážny psychický problém. Manželovi však pomohol iba dočasne, potom sa jeho problémy so psychiatrickou chorobou vrátili v oveľa väčšej intenzite. Popluhár je nebezpečný aj preto, že ľuďom prikáže vysadiť lieky,“ hovorí pekná mladá blondínka, na ktorej ešte stále vidieť stopy po niekdajšom „tehotenskom“ brušku. „Pokúšali sme sa o dieťa, ale nedarilo sa. Na
treťom sedení mi povedal, že som tehotná. Tehotenský test mi ukazoval, že tehotná nie som. Ale povedala som si, že mu budem veriť.“ 
Milena opisuje liečiteľa ako veľmi pokojného a sebavedomého človeka, ktorý ani na chvíľku nezaváha, na všetko má argumenty a vie byť veľmi príjemný. Od toho je už len krôčik, aby mu ľudia aj uverili. „Tvrdil, že v lete normálne porodím bábätko. Menštruácia mi vynechala, rástlo mi bruško. Pribrala som trinásť kíl. Každý mesiac som chodila aj k lekárovi, ten mi tvrdil, že v maternici nič nie je. Ja som však priberala, verila som tomu. Sila autosugescie je obrovská. Veľmi som si to dieťa  priala,“ spomína Milena. Zoznámila sa s ďalšími dievčatami, ktoré mali byť tehotné. „Boli jeho prvými pokusmi. Popluhár mi povedal, že nás bolo päťdesiat. Z rôznych kútov Slovenska, dokonca jedna dievčina bola z Rakúska. Ani jedna z nich však neporodila,“ hovorí Milena.

Príbeh tretí:

Obchodná riaditeľka Galina má tridsaťdva rokov. „Dlho sme sa pokúšali o dieťa, vyskúšali sme bylinky, homeopatiu, lekárov. Ale lekári ma iba pchali liekmi, z hormonálnych prí­pravkov som pribrala pätnásť kíl a nikam sme sa nepohli. Kamarátka mi vtedy povedala, že chodí k nejakému liečiteľovi a že pozná baby, ktorým sa podarilo otehotnieť,“ spomína Galina. Prvýkrát navštívila „ambulanciu“ pána Popluhára aj s manželom v novembri minulého roka. „Povedal mi, že chyba je vo mne a manžel je v poriadku. Pritom sme vedeli, že problém je v manželovom spermiograme. Asi po mesiaci vyhlásil, že som tehotná a čakám dvojičky. Všetky sme čakali dvojčatá. Uverili sme. Dostala som však menzes a veľmi ma to rozčarovalo. Telefonovala som mu, mal všelijaké výhovorky,“ opisuje Galina okolnosti, po ktorých prestala k liečiteľovi chodiť.
„On je prešibaný a sype mu to veľa peňazí. Chválil sa, že denne ošetrí aj dvesto ľudí. My sme mu dávali po dvadsať eur, potom po desať. Nevypýtal si, ale na stole mal položenú kôpku peňazí. Keď sme sa pýtali, čo sme dlžní, povedal, že nič. Ale veľavýznamne sa pozrel na kopu peňazí... Je hrozné, že jedna z tých prvých, ktorá mala termín vo februári, dodnes verí a čaká, kedy porodí,“ dodáva Galina. Jej príbeh mal však napokon dobrý koniec. Absolvovala umelé oplodnenie a vo februári by mala porodiť naozajstné bábätko.

Príbeh štvrtý:

Redaktorka Eva má tridsaťjeden rokov. Nepodarilo sa jej otehotnieť ani po niekoľkých cykloch umelého oplodnenia. „Môj lekár vravel, že neúspech spočíva aj v psychike. Tak sme išli k liečiteľovi. Podľa neho sme mali počať dieťa štvrtého júla. Potom nás objednal, aby sme prišli o tri dni, a hneď mi aj povedal, že som tehotná. Vraj čakáme dvojičky, nie jednovaječné, a že obe sú dievčatká. Lekár mi však tvrdil, že nie som tehotná. Liečiteľ zasa naopak - hovoril, ako deti rastú, čo robia. A na ultrazvuku ich nevidno preto, že ich chráni ochranná clona - nejaký astrálny štít. Stále mi hrozil, že ak nebudem veriť, že som tehotná, potratím,“ hovorí Eva. Počas experimentu pribrala tridsať kíl.  
K liečiteľovi chodila spočiatku každý týždeň, neskôr už každý deň. Vravel, že takých tehotných má až päťdesiat. „Skončilo sa to vo chvíli, keď som vyše mesiaca údajne prenášala. Dvaja lekári v Bratislave ma vyšetrili, pichli mi injekciu vyvolávajúcu menštruáciu. Nikdy by som už podobný experiment nezopakovala,“ zaprisaháva sa Eva.

Lekárske pochybnosti:

Príbehy pseudogravidity u údajne desiatok žien sme konzultovali aj s lekármi. Viliam Lokša z nemocnice v rakúskom Hainburgu má za sebou tridsaťročnú gynekologickú a pôrodnícku prax, počas ktorej sa stretol iba s troma prípadmi pseudogravidity. Nad tým, že by sa v jednom malom slovenskom okrese mohlo vyskytnúť až päťdesiat prípadov za necelé dva roky, iba neveriacky krúti hlavou. „Tie ženy tak veľmi túžia otehotnieť, až si to napokon vsugerujú. V tomto prípade im to vsugeruje liečiteľ. Ak je to dobrý psychológ, dokáže ich zmanipulovať. Psychicky stabilnej osobe sa to nemôže stať. Pre postihnuté ženy je potom ťažkou ranou, keď im lekár povie, že tehotné nie sú. Pre mňa je konanie toho človeka jasný podvod, on svoje klientky zneužil na to, aby z nich mal finančný prospech. Dámy, ktoré takto oklamal, by mali ísť na políciu a podať na neho trestné oznámenie,“ hovorí gynekológ Lokša. 
Priestor na vyjadrenie sme poskytli aj liečiteľovi Robertovi Popluhárovi. Poslal iba stručnú správu: „Ďakujem, nebudem sa k téme vyjadrovať.“ Ako sa zdá, jeho liečiteľská „živnosť“ okrem podvedených žien nikoho netrápi. Veď prečo by aj mala, on je v podstate dobrák, ku ktorému iba chodia dobrovoľne na návštevu stovky ľudí, nepodniká, nepotrebuje povolenia, nemá oficiálny cenník. A ak jeho „liečba“ nezaberie, je to len problém klienta, ktorý málo veril...

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Prosím prečitajte si tento článok - pokračovanie. ( Okultizmus )

 

 

ĎALŠIE OBETE

Hlásia sa nové prípady žien čakajúcich neviditeľné bábätká

07.11.2011

 

Liečiteľ Robert Popluhár tvrdil neplodným ženám, že po jeho liečbe otehotnejú a narodia sa im bábätká. Budúce mamičky mu uverili, obzvlášť po tom, ako im narástlo bruško a cítili pohyby svojich bábätiek. Liečiteľovi dôverovali aj napriek tomu, že ultrazvuk u gynekológa a tehotenské testy im signalizovali, že žiadne bábätko nečakajú. Liečiteľ ich presviedčal, že bábätko pred ultrazvukom chráni akási astrálna clona. Vo viere ich udržiaval strašením, že ak nebudú veriť dostatočne silno, bábätko potratia. Ženy platili liečiteľovi nemalé sumy za seansy pozostávajúce z lúskania prstami v prerobenej garáži rodinného domu.

Zvláštne „tehotenstvo“:

Po uverejnení prvého článku o falošných bábätkách sa nášmu týždenníku ozvala ďalšia mladá žena. „Veľmi ťažko to priznávam, ale som jednou z jeho obetí. Pred dvomi rokmi som prišla o bábätko. Potom som bola na umelom oplodnení v jednom z bratislavských zariadení špecializujúcich sa na liečbu neplodnosti,“ hovorí tridsať­štyriročná Renáta z malého mestečka neďaleko Bratislavy. „Keď sa nám po potrate nedarilo otehotnieť znovu, podstúpila som hormonálnu liečbu, po ktorej som pribrala dvadsať kíl. Nikto mi nevysvetlil, čo sa s mojím telom bude diať, zaplatili sme v prepočte nejakých trinásťťisíc korún za lieky, potom som išla na umelé oplodnenie. Embryo sa ujalo, ale, bohužiaľ, onedlho som potratila. Potom som absolvovala ešte jeden pokus so zamrazeným embryom, ale ani ten nebol úspešný. Mala som pocit, že liečiteľ, ku ktorému ma poslala naša rodinná známa, je moja posledná nádej,“ spomína Renáta.
Pri prvej návšteve strávila v čakárni päť dlhých hodín, ale konečne našla človeka, ktorý sa s ňou o jej probléme rozprával. Liečiteľ jej poradil, v akom čase sa má pokúsiť o počatie dieťaťa. Po mesiaci bola u neho opäť. „Povedal mi, že ešte nie som tehotná, ale vajíčko je oplodnené a že sa nám narodí výnimočné bábätko. Vravel, že nesmieme ísť k lekárovi, dieťa sa vraj neukáže a aj tehotenské testy budú negatívne. Začalo mi rásť brucho. Nejedla som skoro vôbec a aj napriek tomu som pri­berala. Mala som nevoľnosti, závraty. A po čase som nielenže začala cítiť pohyby dieťatka, ale dokonca som aj videla, ako kope. A liečiteľ mi ukazoval a hovoril - aha, tuto má nožičku!“ ukazuje si na bruško mladá žena.

Namiesto dieťatka výpoveď:

Renáta navštívila liečiteľa spolu štrnásťkrát a ani v najmenšom o ňom nepochybovala. „Nebola som na tom psychicky tak zle, aby som bola zúfalá, v koncoch a verila všetkému, čo povie. Jednoducho vedel, ako na to. Termín môjho „pôrodu“ by mal byť teraz v novembri. Všetci v okolí vidia, že mám brucho, pribrala som asi sedem kíl, mala som všetky príznaky tehotenstva a stále cítim ‚pohyby‘,“ opisuje Renáta.
Pre zamestnávateľa však potrebovala potvrdenie o nástupe na materskú dovolenku, a tak vyhľadala gynekológa. „Zachoval sa ku mne veľmi necitlivo. Povedal mi, že nie som tehotná, že to, čo vyzerá ako dieťa v brušku, je iba tuk a pohyby sú vraj iba vetry. Urazilo ma to, som dosť stará, aby som vedela, čo sú to vetry. Toto boli pohyby dieťatka. Druhý gynekológ mi tiež urobil ultrazvuk a zistil, že naozaj nie som tehotná. Do tre­tice som natrafila na úžasného pána doktora. Až ten mi povedal, že ide o falošné tehotenstvo. Vraj ho spustilo moje podvedomie a uistil ma, že ja za nič nemôžem. Všetko mi logicky vysvetlil a až vtedy mi to došlo v plnej sile...“ odmlčí sa Renáta. Aj v zamestnaní napokon musela s farbou von. Šéfovi naj­prv povedala, že je tehotná, potom zasa, že tehotná nie je. „Poslal ma domov, nech si vezmem týždeň voľna. Vraj som psychicky rozložená. Po návrate z dovolenky som dostala okamžitú výpoveď. Písala som pánovi Popluhárovi, čo teraz. Samozrejme, že sa mi neo­zval,“ hovorí Renáta. Hľadá si teda prácu, ibaže s bruškom jej nikto neverí, že nie je tehotná a bude môcť normálne pracovať. „Schovávam sa doma, vyhýbam sa ľuďom a dúfam, že sa to čoskoro nejako vyrieši. Pánovi liečiteľovi neželám nič zlé, len neviem, a to sa asi ani nedozviem, prečo to všetko robí. Raz sa bude za to sám zodpovedať,“ končí svoje roz­právanie Renáta.

Verí alternatívnym metódam:

Aj napriek neuveriteľným príbehom oklamaných žien má Robert Popluhár svojich zástancov. Jedným z nich je aj politik Béla Bugár, ktorému liečiteľ pomohol s jeho zdravotnými problémami. V jeho ordinácii v Košútoch ho v minulosti navštívil niekoľkokrát. „Je to človek, ktorý dokáže chorého upokojiť. Nechcem hovoriť o detailoch, ale presvedčil ma, že naozaj ovláda metódy, ktoré sa nedajú racionálne vysvetliť. Prišiel som za ním s dosť vážnym zdravotným problémom a pomohol mi. Môj problém zmizol,“ hovorí predseda Mostu--Híd. Alternatívne metódy liečby chorôb uznáva a nemyslí si, že by Popluhár mal v úmysle niekomu vedome uškodiť. „Mne naozaj pomohol. A nepýtal žiadne peniaze. Ak má niekto dar liečiť, nemal by za to pýtať finančnú odmenu. Iná vec je, ak ľudia sami od seba zaplatia,“ dodáva politik, ktorý už liečiteľovu pomoc nevyhľadáva. 
Popluhár je v kontakte aj s ďalším politikom Mostu-Híd, advokátom Gabrielom Gálom. Ten ho zastupoval v rozvodovom konaní. V súčasnosti obhajuje ešte stále vydatú družku rozvedeného liečiteľa v súdnom spore s manželom o zverenie dieťaťa do starostlivosti.

Právna dohra:

Žien, ktoré po návšteve Košútov otehotneli a čakali neviditeľné bábätká, by podľa slov samotného Roberta Popluhára malo byť zhruba päťdesiat. Nevídane vysoký počet vzhľadom na to, že falošná gravidita je naozaj veľmi zriedkavá diagnóza. Gynekológ Viliam Lokša sa s ňou za tridsať rokov svojej lekárskej praxe stretol iba trikrát. Podľa neho ide o podvod a postihnutým ženám odporúča, aby sa obrátili na políciu. Fakt, že v okrese Galanta sa táto atypická diagnóza priam epidemicky objavuje u množstva žien práve po návšteve liečiteľa, považuje za kuriózny aj psychiatrička Barbora Vašečková. Podľa nej sa všetky prípady dajú pripísať sile sugescie a dokonca sa nedá vylúčiť, že by mohlo ísť aj o istú formu zneužitia. Lekárka je presvedčená, že podobné „experimenty“ môžu po­stihnutým ženám aj ich príbuzným spôsobiť silnú traumu. Brániť sa chcú aj samotné poškodené „tehotné“. Pred niekoľkými dňami sa šesť z nich stretlo s právničkou a rozhodli sa urobiť potrebné právne kroky, aby činnosť liečiteľa preverili úrady a prípadne aj orgány činné v trestnom konaní. 
nLiečiteľovi Robertovi Popluhárovi sme opätovne ponúkli možnosť vyjadriť sa. Kým minule poslal ese­mesku, že sa nebude vyjadrovať, tentoraz vôbec nereagoval.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------